Vo vlaku

Vo vlaku

Sedel som v otvorenom vozni 2.triedy s vysedenými sedadlami, mal som pred sebou niekoľkohodinovoé nepohodlné cestovanie, daň za najlacnejšie cestovné bez obsluhy. Vedľa cez uličku si našla miesto mladá slečna s veľkým batohom. Nechala si ho zavadzať pod nohami. Bol taký ťažký, že ani ja som nenabral odvahu vytrepať ho do úložného priestoru nad hlavu. Neriskoval som to. Vedľa nej sa komplikovaným spôsobom usadil starší pán, elegán v dlhom kabáte, na hlave mal čierny klobúk. Okolo krku si nechal visieť dlhý biely šál, aby aj bez kabáta pôsobil dostatočne dôstojne.

Rýchlik sa z vychádzajúcej stanice konečne pohol z miesta. Otvoril som si noviny na poslednej strane so športovými správami. Vyrušil ma starší elegán, predpokladal som to, naklonil sa k mladej slečne a nenúteným spôsobom, akoby sa už od dávna poznali, sa jej opýtal, či cestuje ďaleko. Nepočul som jej odpoveď, práve sme prechádzali cez železničný most s veľkým hukotom. Nemám vo zvyku prihovárať sa cudzím osobám, to mám zdedené, som od malička introvert. Ale prihovoriť sa mladej žene, predpokladám, že študentke, či ďaleko cestuje, beriem z môjho pohľadu za dosť primitívne až hlúpe. S tým si ale extroverti asi nelámu hlavu.

Chcel som pokračovať v čítaní, ale nedalo mi, aby som nespo- zoroval, ako starší pán pokračuje vo svojich začatých konverzač- ných aktivitách. Začul som niečo o počasí a o dovolenke. Rád vraj cestuje k moru. Ona mu krátko prikývla, že aj ona rada dýcha čerstvý vzduch.

Ja chodím každý rok na Šíravu, a to mi stačí. Slovenské more je tiež krásne. Nemusím každému okolo seba, aby som vzbudil pozornosť, šíriť informácie, že ja si môžem dovoliť zaplatiť aj drahú dovolenku pri naozajstnom mori. S dvojhrbými ťavami na pláži, s čajkami na atraktívnych pirátskych plachetniciach, s posedení pri voňavom víne v romantických kaviarničkách až do skorého východu slnka nad morom. Ona sa mu zdôverila, že rada cestuje do Škandinávie, už bola aj za polárnym kruhom, pozrieť ľadové medvede. Asi mu začala byť zima, poprosil ju, aby ho pustila vyhľadať toaletu v prevádzky schopnom stave. S námahou prekročil veľký batoh a vybral sa nesprávnym smerom, práve tam záchod nefungoval. Vrátil sa s úsmevom na tvári, že skúsi šťastie na druhej strane. Trvalo mu to dosť dlho, nechcem ho podozrievať, ale mne by to pripadalo dosť kompromitujúco. Žeby to bolo už tým starším vekom?

On sa ale nevzdával. Došlo to až tak ďaleko, že si navzájom vymenili telefónne čísla. Dôvod som nezistil. Dôverne sa pri tom nakláňal k mladej slečne. Zjavne mu to robilo dobre. Na jej reakcii to až tak veľmi nebolo poznať. Ani by som jej to neodporučil. Starší páni dokážu prežívať druhú pubertu v nebezpečnom veku. Nahovárajú si viac ako je primerané k ich roku narodenia. Našťastie sa blížila ďalšia stanica. V Zábřehu na Moravě musel vystúpiť. Na rozlúčku si ešte niečo sľúbili, ale to ma už nezaujímalo. Starý pán sa tešil na ďalšie stretnutie.

Slečna si preložila batoh stranou a vyzývavo si vystrela svoje dlhé štíhle nohy obtiahnuté v úzkych nohaviciach. Krátka blúzka jej nezakryla celú zadnú časť tela. V najbližšej Ostrave nevystúpila. Nechystala sa vystúpiť v Čadci ani v Žiline. Ustavične s niekym komunikovala cez telefón. Asi sa jej ozval nadržaný pán z vlaku. Premýšľal som o alternatívnej možnosti, keby sa ma náhodou nejaký spolucestujúci opýtal, či sa necítim osamelý v tomto dnešnom svete. Ľudia sú rôzni, so všetkým treba počítať. Otravujú vás so všetkým možným.

Nechcem to starému pánovi so závisťou vyčítať, to nie, ale trúfalosť niektorých cestujúcich vo vlaku nepozná hranice.