Dych sa spomalil. Srdce bylo rýchlo. Triasla ma zima. Pot mi stúpal na čele. Krvavá stuha sa plazila po okne. Kvapky tlkli na okenicu. Záclona sa zvíjala vo vetre. Spod postele sa vynorila ruka a dotkla sa mi nohy. Išiel z nej mráz. Pomaly mi hladila členok a prechádzala po stehne. Mesiac pražil do tmi a nocou sa vzášalo kvílenie.

Strach stál vedla mňa a hladil ma po vlasoch. Bol malý ale bol tu. Dych sa mi spomalil. Na parketách bolo počuť drobné krôčky. Cupitali ku mne. Jedna za druhou. Očká im svietili do tmy. So srsti sa prášilo. Na zúbkoch kvapočky krvi. Luster sa hýbal vo vetre, skrine stenali. Bolo hrozne horko. Šaty sa lepily na telo. Po spánkoch kvapočky potu. Ľadové ako tvoje srdce. Tak čo mi chceš? Pozeráš na ňa. prázdnymi očkami. Pery sa ti lepia, vlasy padajú. Kožený kabát sa leskne v mesačnom prítmí. Tak čo chceš? Čo mi chceš?

Srdce mi byje ako zvon. Starý prasknutý zvon, čo už stratil tón. Bojím sa. Bojím sa tmy. Bojím sa zvukov, čo počujem. Aj tvoja tvár, skrytá za záclonou. Prečo si prišiel? Prečo dnes? Bol som zlý? Nehýb sa, stoj!

Po perine prebehol pavúk. drobné chĺpky sa dotkly mojej ruky. V okne sa rozprskla kvapka dažďa. Prešiel okolo mňa a prisadol si na posteľ. Chytil ma za ruku. Cítil som jeho zoschnutú kožu. Pohladil ma po tvári. Spotené dlane tam zanechali mokrú šmuhu.

To bude, dobre. To bude dobré. To bude dobréééééé.

Naklonil sa ku mne. Citil som jeho pach. Srdce sa mi zastavilo. Žalúdok sa stiahol. Myseľ sa rozletela na tisíce kúskov. Tma sa rozbila na farebnú mozaiku. Bojím sa bojím sa bojím sa. Priložil ku mne líce. Počul som v uchu jeho dych. Niečo šepkal. Šepkal. Z úst mu tiekli sliny. Striaslo ma. Kožený kabát sa dotýkal mojej ruky. Bol hladký a chladný.

Prudko sa zvihol a odletel k stene.

Na zemi ležalo telo. Chcelo sa pohnúť, ale bolo ťažké. Na zemi ležala duša. Chcela vzlietnuť, alebo bola celá od krvi. Nebo bolo spustlé. Ploty zhrdzavené. Nik sa už nesmial. Nik sa neradoval. Len plač bolo počuť. Tam dole. A ešte rehot.

Prišiel ku mne. Dal mi kvet. Železnú ružu. Položil ju na mňa. Na pery mincu. Ďalšie na oči. Mal som oblek, bielu košelu. Nikoho som nevidel. Ale počul. Cítil. Vzlyky a nárek. Modlitby. Keď zavreli poklop, lafeta sa pohla. Rakva pomaly klesala. Dopadla posledná lopata hliny. Všetko zhaslo.

Potom prišiel znova. Oblečený ako šupák. Na hlave cilinder. V zuboch slová. Pri nohách sa  plazil pes. Uši sklopené, chvost stiahnutý. Išiel pomaly. Chôdzou víril prach.  Prišiel  ku mne. Na rukáve mu sedel šváb. Myknutím ho zhodil na zem. Rozmačkol ho bosou nohou. Zvuk puknutia rozbilo zrkadlo. Na zem sa zosypali črepy. Padali jeden za druhým. Vzduch sa triasol teplom. Vibroval. Zem sa chvela. Padol som na kolená. Pes skučal.

Mesiac svietil. Cez prastkuté okno vytváral podivné tiene na stene. Na zemi tá ruža. Pod posteľou tma. Trasie ma zima. Oblieva pot. Možno to je dnes. Ten čas. Strach rástol. Vedľa mňa dospel. Sedel na mne. Žral ma. Trhal mi vnútornosti a zajedal ich srdcom.

Modlím sa pomaly. Znova a znova. Ešte raz. Už naposledy.

 Niekto klope na dvere. Chcem vstať, ale nevládzem. Svet sa točí. Hlava lieta Kde som? Bojím sa. Bojím. Otváram dvere. Prepadám prahom. Padám, padám, padám.

Vyletel som z postele. Objala si ma. Lapal som po dychu. Srdce mi bilo. Tíšila si ma. Tíšila. Už je dobre. Už je dobre. Bol to len zlý sen. Už je dobre. Len zlý sen.

Krvava stuha sa plazila po okne. Kvapky tĺkli na okenicu a zaclona sa zvíjala vo vetre. On tam stál, za záclonou. Usmieval sa.