Rakovina

RAKOVINA

Kracal som ulicou... V rytme vetra som pocul vrzgat moje topanky. Rozmyslal som o tom vsetkom co sa za poslednych par dni okolo mna stalo. Zrazu som pocitil, ze pocujem znova a znova vsetky tie hlasy a ze znova a znova prezivam to co ma v poslednych dnoch tak trapilo....

Predomnou sa mihla lavicka. Letmo som si ju vsimol no po chvili som si uvedomil ze ma strasne bolia nohy a tak som sa vratil. Paperova vetrovka, z napisom RIDERS na chrbte sa my dokonale hodila k dnesnemu dnu... Naokolo nebolo nikoho a tak som sa posadil. Z ruksaku som vytiahol rohlik zo sunkou. Ked osm do seba natlacil par sust rohliku zacal som sa pomalicky spametavat a rozmyslat...

Hej spominam si ako to zacalo, bolo to v skole uprostred maturitneho tyzdna. Ja a este par mojich spoluziakov sme sa isli drvit matiku. V poslendom rocniku som musel dost makat na sebe, lebo som bol casto chory...Nie nie nebol som padavka iba som vdychol nejaky sajrajt a uz sa my usadil njekde v tele.Dnes uz clovek aby sa pozeral aj kde dycha. Ale aby som neodbocoval dohodol som sa zo spoluziakmi na case a mieste kde sa stretneme. Aj tak som vedel ze sa stretneme v kaviarni hoci kazdy navrhoval nieco ine... V kaviarni ako obvykle nebolo vela ludi ale co ma zarazilo , dnes tam bolo nafajcene. Rozkaslal som sa ale kedze ostatny uz sedeli, nechcel som robit nejake problemy a u casnicky som si objednal kavu. Sedeli sme tam traja pri tako stredne welkom stole. Atmosfera bola priam stvorena k tomuaby som sa tych par maturitnych otazok stihol naucit. V pozadi bolo pocut taku modernu hudbu z huslami v popredi. Postupne som si prestal vsimat prostredie a sustredil som sa len na studium.Islo my to celkom dobre, jednej alebo dvom veciam som sice nechapal ale nechcel som to hovorit mysliac si ze by som sa strapnil pred ostatnymi dvoma. V tom sa to stalo. Ja vjem ze ste uz cakali na to ze pride nejaky zlom a ze citat toto by Vas asi prinajlepsom dost nudilo ak by ste to vobec citali... Mohutne drewene dvere kaviarne otvorila taka malicka blond zafarbena postava. Zo zvyku som dvihol zrak a pozreli sme si do oci, neskor som sa jej priznal ze uz tu bola prva chvila , prvy naznak, ale nechcem predbiehat podme pekne po poriadku. Slecna prisla sama, ocividne jej nebolo dvakrat najlepsie lebo mala taky .. akobysom to powedal taky ustarosteny vyraz v tvari. Znovu som sa ponoril do ucenia ale musim si objektivne priznat ze od tej chvile som sa toho vela nenaucil, myslel som iba na nu. Vstal som a povedal som ze na dnes koncim hodil som petdesiatku na stol v duchu si prepocitajuc co som za vecer asi zjedol a kolko to mohla stat, obliekol osm si vetrovku a vysiel som von. Vonku bol ataka plechova zastavka a bol tam priserny smrad fekalii. Radsej som ani nesiel dnu z prezieravych dovodov. Po rozume my behala blondina. A tu zrazu sa ma strasne krasny hlas opytal ci by som jej nemohol predat jeden 3korunovy listok. Neveril som vlastnym usiam, ona chce odo mna 3korunovy listok . Pohotovo som vytiahol penazenku a jeden som jej dal zo slovami ze ked je studentka ma to gratis.. Mierne z toho nechapala, no polozila my otazku v ktorej bolo citit cosi viac ako zvedavost. Spytala sa ma ci som sa uz doucil ... Nechapavo som odpowedal ze my to uz akosi nejde taksa idem domov odrelaxovat... spustila sa debata na temu skola, ucitelia, zaluby, maturita a tak.. Ked sa konecne isla pozret, ze kedy jej ide autobus zistili sme, ze tu autobus uz nechodi a tak sme sa pobrali peso.... Zastavili sme sa pri jej dome. Nemala klasicky panelak ako ostatny, nebyvala na sidlisku ale na tom asi nezalezi... na rozlucku my dala pusu a rozlucili sme sa ....

Nikdy viac som ju nevidel, nikdy viac som sa nestretol. Vysnival som si aky by mohl byt krasny keby sme zili spolu, ale napriek tomu som nikdy neprisiel za nou a ani som jej nikdy nezatelefonoval, ja som totiz v zivote nechcel viac trpiet....

Zistili my ze mam rakovinu hrubeho creva, Lekari my dali sancu 3 – 6 mesiacov , ako si tak sedim na lavicke v paperovej bunde z napisom RAIDERS a spominam na vsetky tje krasne spomienky co mam v hlave zistil som ze :

Ja umrem stastny .....

BlooDy 1997,

Prispevok do skolskeho casopisu

Venovane najlkrajsiemu dievcatu na svete z blond zafarbenymi vlasmy : Sonicka - vzdy som ta miloval