Perly 

 Na konci sveta, kde vták nelieta...

S nerozhodnosťou ako malé dieťa,

stojí – človek, sám.

S otázkou morským hlbinám...

 

V jednej ruke skvie sa, perla biela.

Toľké radosti sveta ľudská duša nevidela.

Tá druhá perla, čierna je.

Ukrýva ľudské nádeje,

ale je aj poslom temných správ.

Ktoráže patrí hlbinám?

  

Človek má voľbu, môže vybrať si,

ale tomu na brehu, už zbeleli vlasy.

More je nekľudné, žiada si odmenu.

Ktorá to bude? Vyriešiš dilemu?

 

Človek na brehu zomiera,

každá ruka nesmelo zoviera...

Chceli sme mať všetko, nevieme mať nič.

Načo tu má niekto, len na prázdno žiť?

  

Nie sú to dve perly, podobnosť sa stráca.

Je to iba malé srdce, úbohého starca.

Čierno-biele fľaky na ňom prezrádzajú zápas.

Dať to srdce moru, bol by dobrý trapas.

 

Na čo Vás tu trápim, vysvetľujem čosi...

nepochopíte to nikto, alebo snáď, predsa... ktosi?