Óda na Blairwitch

basnicka prvotina :)

Óda na Blairwirch

Si sám a si v lese
už to nie je taká sranda ako na plese
bol by si radšej doma
aby ťa radšej dostala kóma
aby si radšej stretol nasraného róma.
Keby tu však nebola ona.
Ona.
Jej si to sľúbil
že nie si strachoput
že nie si bojko.
No noc už ťa dostala
celého a zaživa
och,
aká je chladná a praživá
za sebou si začul šepot
na čelo hneď dovalil sa mokrý pot
tancujú ti nervy
začni vrieskať! Aspoň trocha ZARVI!
Ale hrdlo zrazu hlasu nemá
i hora je akos nemá
ani vtáčka ani zvery
nechce sa ti ani veriť
počuť tlkot tvojho srdca
buchot, rachot dač sa rúca
z pulzu vstala riava horská
dych ti akos dochádza
aj vlastný zrak nakoniec ťa zrádza.
To čo vidíš to je klam
sen či možno vidina
ruku na to svoju dám
už to nie je vôbec psina
prsty máš už lepkavé
z čela ti už steká
lež je to niečo červené
KRV,
aká sladká, aká mäkká
skade sa tu nabrala?
A už padáš dolu hlavou
z rany strieka gejzírom
tak hrejivá a nevšímavá
obklopí ťa svojim snom.
Keď naposled už zatvoríš
oko smutné nechápavé
keď naposled už pohneš rukou
a prepadneš do strašných mukov
vedz, že nie si mŕtvy
si len prekliaty
z lesa krásne uliaty
abys činil zlo.

---