Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMesto zapálené
12. 01. 2003
1
0
784
Autor
Schella
....žiar nepohltí rieka
kde stáli sme netknuto
v bozkoch kovových
lyžičky olovené vhodili
do studní
a nevznikol tvar z toho,
lež slzy z olova
rozkotúľali mesto celé,
miesto zapálené
mojej bielej paže....
morning_bell
02. 02. 2003
Hm...tak potom asi proti gustu žiaden dišputát. Iba sa asi u mnohých čitateľov stretneš s rozpakmi. A Tvoje myšlienky budú mať patetický nádych. Pretože to archaizmy v súčasnosti v čitateľovi vyvolávajú :o)
( odborný výklad Bix :o))) )
Bix, ja milujem archaizmy, neprirodzene urodzene slovosledy a cechy/izmy a novotvary, tie, co ani Naso spisovny nema rad..
pýtam sa spolu s xuanom...
Tvoje súzvučnosti mi chýbajú.
Olovo - decembrové tradície našich predkov. Čo osud ktorej určí?
Táto báseň mám pocit že dosť osobná...
Pekný obraz - mesto mojej bielej paže.
A teším sa na ďalšie! :-)
Uf - prečo prevraciaš slovosled ? Bez toho by to bola oveľa krajšia báseň. Skús si to nahlas povedať, či je Ti to prirodzené. Veď nepovieš Schella volám sa. Rokov 20 mám.
kam si to zase zmizna, zo slovosledov svojich,ved toto uz schella je inna na navokol, ale " zial pohlti rieka aj s telom..."
+