Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDianie
Výběr: Bix
21. 01. 2003
3
0
960
Autor
Rustan
Utiekla mi múza.
Bola tu ešte vtedy,
keď som vplyvom tiaže
videl zaniknúť jeden vesmír.
Smiala sa mi,
keď som utieral mláku
po plačúcej žiarovke,
a bola zvedavá,
keď som sa díval do zrkadla,
ktoré vracia obraz len skutočným.
Teraz sedím na streche,
jej sklon mi však nedovolí konať narovinu.
Pozorujem mesiac.
Lenivo svieti tme na cestu,
Mačky sa hrajú na vážnych a ľudí,
a kľukaté ulice sa narovnali,
aby v noci zdeformovali mesto.
Ticho,
mi šepká vraj neutiekla.
Len sa diali zmeny.
Myslím,že oproti skorším básniam (aspoň teda tým prvým,ktoré som čítala) si dospel.Táto báseň je veľmi zaujímavá.Jediné, čo mne asi vadí (lebo ja tak nepíšem),je tá dlhá forma.Ale však poet píše,do kým má myšlienky.
Skvelá báseň ! Čím ďalej, tým lepšie !
Týmto si mi ukázal, že vieš písať.
To konštatovanie v závere, strohé akoby z nejakej výročnej správy, tomu dalo silu a kontrastuje s poetickými obrazmi.
Vďaka ! Ten pocit je mi blízky a báseň výborná.
I. strofa výborná. Aj druhá. Zaujímavé nočné obrazy.
Mláka po plačúcej žiarovke... mačky a ich hry na vážnych a na ľudí... vyrovnanie kľukatých ulíc... - páči!
t.