Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePotom. Až...
20. 02. 2003
5
0
1980
Autor
Naso
Aj ručičky hodín mi prídu kondolovať
až moja mladosť definitívne povie zbohom
telu, ktoré sa nenaučilo od olova
tvárnosti. Telu, ktoré si nedávalo pohov
Vráska si k vráske sadá – povie mi zrkadlo
Nemý svedok. Vždy tak preukrutne úprimné
Uši, čo už zabudli na zvuk detských hrkálok
aj oči, obrazmi sveta unavené, sú pri mne
Sprevádzajú ma rokmi – verní ako tiene
moji súputníci. Svedkovia toľkých premien
Spolu so srdcom, čo bije tak zúrivo mladé
keď na sever tiahne telo, ono chce na juh
Aj ručičky hodín mi potom pritakajú
že nestarnem. Že len na rokoch priberá nádej
Druhá polovica, hurá !
Nie je krásne, že si hrkálky môžeš zase tak nejako cyklicky pripomínať v svojej dcérke ? Nie, nie je to preč, je to s Tebou a prochádzajú veci nové :o)
***
Hmm, já si vždycky myslel, že sonet má formu 4-4-4-3-3...budu si muset zavolat o Shakespeara...i na druhé počtení výborné..:-)
Pišta_Hufnágl
23. 02. 2003
vsechno nejlepsi, krasny Kristova leta ;o)**** a ono v pondeli bylo taky 20.? ;o)))
Ďakujem všetkým!
Marthin - sonet väčšinou býva vo veršovej forme 4-4-3-3. Nebol by problém to riešiť takto, ale zdalo sa mi ucelenjšie vo forme 4-4-4-2 (počet riakdov sedí, je tam len drobná úprava, čo je dovolené).
super
forma aj obsah
a k tomu iba za tretinou zivota ;-)
este tolko casu!
*