Šesťnásťhodinové blues

I.
sú dve sestry úplne
ale úplne rovnaké
vyrastajú zo zeme
a zbiehajú sa v bode
nazývanom nekonečno
teda nikde

II.
kryštáliky ľadu
modré a biele
keby som nebol sám
nazval by som ich snehom

III.
a Boh ti vložil úsmev na tvár

IV.
symfónia náreku motorov šialené kvílenie ostré búšenie

prestalo

zrazu

počuješ ako mlčíme
ale o tom istom
hovoríš viac
zostáva to ticho keď len sneh pod nohami
kazí
snaženie o dokonalosť
je to sneh áno je to on

VI.
odchádzaš a prichádzaš
étericky
vlastne neodchádzaš
len mizneš
v hustej hmle
prekliatych kryštálikov ľadu

(sviečka už dohorela ale
dnešný deň stále nie
je súci na popravu struny
plynú prstami a je to
Prelúdium č.1 v Gis mol
len pre teba)

odchádzaš a prichádzaš
ale
hmla neskončí kým zas neprídeš

V.
sestry ma sprevádzajú všade na cestách
plynú do Prahy a Warszawy
a inde
ale teraz plynú
na miesto
kde sa kryštáliky zmenia
na sneh sledujem
krajinu čo sa mení
ako kaleidoskop životov
a stromov a učenia
a stretnutí a sklamaní
alebo aj štastia keď má

(z času na čas)

Boh
slabú chvíľu

konečne kráčame po snehu
a myslím že mal slabú chvíľu
veď vieš kto
a nechápem prečo ma počúvaš
veď to hovorím len aby sme potom
lepšie
vychutnali ticho
a dve bludné sestry
sa na okamih stretli alebo
si to len želám

VI.
keby jedného dňa
ten hore
kvôli svojmu hnevu
alebo len tak
z dlhej chvíle oslepil
všetkých
všetkých ľudí
do jedného
až vtedy by sa naučili
skutočne vidieť
to čo treba

VII.
odpočítavam čas
plynie
nezastavím ho
ako kaleidoskop životov
a stromov a učenia
a stretnutí a sklamaní
a odchodov

(pomaly strácam
slová sú len záchranou
pred tichom)

slabá chvíľa mu tam
hore skončila
a pripravuje si sily
na rozpletenie tých sestier
končekami prstov
skúmam na tebe
nepodstatné veci

ale pritom stále odpočítavam čas

VIII.
naposledy
mlčíme rovnako
skončil som s tým časom
prichádzam a odchádzam
a odchádzam
naposledy ti poviem

(tichom)

ako chutíš
a potom spadne opona

(herci sa uklonia)

cez okienko
posledný pohľad

(diváci zatlieskajú a
odídu)

tam kdesi vo svetlách
zostávaš
a mne zostáva
kaleidoskop životov
a stromov a učenia
a stretnutí a sklamaní

IX.
sú dve sestry úplne
ale úplne rovnaké
vyrastajú zo zeme
a zbiehajú sa v bode
nazývanom nekonečno
teda nikde
alebo aj nie
keď bude mať opäť
slabú chvíľu