Strach

Prečo mi tak stíska srdce

a moja hruď tak prudko klesa,

vyslovit tie slova, ani sa mi neda...

V očiach toľký smútok a strach,

krehke city rozpadajúsa v prach.

Obava o zajtrajšok, ktorý bude možno krajší,

možno horší, žiadny...

Chcem žiť pre prítomnosť,

chcem žiť dnes,

chcem byť šťastna,

chcem samu seba zniesť...

Len tú bolesť pritískam si na srdce

a tlačí ma ako hrozný balvan,

kotúľa sa a drobí na milión drobných kúskov,

čo hlodajú mi vnútro mojej duše,

odierajú sa o moje sny a túžby,

vysmievajú sa im...

či budem niekedy milovana?