Písmák Moj svet
Moj imaginarny exodus a jemu vlastny uzus
vytvaraju novy pojem sveta,
kde sem-tam fatalita lieta.
Moj zachranny exodus,
Samota
Obliekam sa do teba ako ráno do nového dňa,
tíško ležím a vnímam tvoju prítomnosť.
Nechcem vstať a odísť,
nechcem ukazovať svetu svoj smútok,
Zbabelosť
Dotknúť sa ťa by znamenalo
prekročiť všetky zákony sveta,
pozrieť sa ti do očí
ako preplávať celý oceán.
Nevinne
Dostala som od teba krehkú margarétku,
to za ten nevinný bozk včera,
dala by som ti nehu moju všetku,
no len na úsmev sa zmohne nevinná deva.
Poď
Poď so mnou zbierať kvety na lúke,
zaboriť telá do trávy jemnej,
poď pohlaď rozpálené líčka
a stratia sa rozpaky nevinnej.
Chcem...
Chcem cítiť dotyk tvojej ruky
a okusiť s tebou kvetnaté lúky,
chcem bozk na tvoje pery vlepiť,
ním vysať tvoju dušu a tak ju opiť.
Strach
Prečo mi tak stíska srdce
a moja hruď tak prudko klesa,
vyslovit tie slova, ani sa mi neda.
V očiach toľký smútok a strach,
Kde su?
Nenachádzam slova, ktorými mam vyjadrit to,
čo skrývam.
Všetky sa mi niekam skryli.
do kníh, čo práve čítam,