Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMartmária
18. 04. 2003
9
0
2226
Autor
Bix
hniješ
perinou sa neprikryješ
aby ti bola
ešte väčšia zima
martýria
Marta a Mária
protestovali
a pýtali sa
sedeli pri nohách
ak sa neschováš
odpovede
si ťa nájdu samy
to je jedna z tých, ktoré by som rozhodne dala na Memoriál Janka Magu!
Je hlboká a precíti ju v prvom rade ten, komu stojí za to ísť po skrytom význame.
Na rozdiel od ostatných nevidím prvoradú originalitu v názve Martmária, ale v slove martýria v spojitosti s menami Marta a Mária....
je to super báseň, nejde po povrchu, má čo povedať.
A v závere povie aj Tebe samej, že?
*
ja naozaj veľmi oceňujem nápad,spojiť tie dve
mená a dosiahnúť fakt veľkú originalitu.
za ňu máš môj úprimný tip.*
no tá báseň sama o sebe nestojí za nič,
za ňu máš moju úprimnú kritiku.
York: tá slovná hra bola len prostriedok
nešlo v prvom rade o ňu
tomu, čo som chcela povedať, som povedala
je mi trochu ľúto, že sa Ti nepáči
ale pre mňa má veľký význam
Mária sa pýta
a odpovede prichádzajú
Možná je to o napětí mezi snadnými, plochými odpověďmi, které se všude vnucují, a složitou pravdou, kterou dává poznat jen utrpení.... Myšlenkový náboj se mi však zdá zpracován VELMI neurčitě a jako by se vymykal sám sobě.
Ticha_duse
18. 04. 2003
Naso,vďaka za ozrejmenie...trápil som sa s ňou...nevedel som, kde je sever...
a úprimne...neviem či ho nájdem ešte vôbec niekedy nájdem...voľáko sa strácam...
Bix...veru Naso je Naso:)
Naso: hnijúci úvod súvisí so slovom martýria - nedovoliť si ani to samozrejmé a trpieť viac, než za danej situácie treba
Mária sedí pri Ježišových nohách a učí sa, Marta obsluhuje a sťažuje sa. Adresár tejto básne osciluje v oboch polohách.
A začneš hľadať, zväčša nájdeš :o)
nooo, tak to je jedna so silných básní. Zaujímavé, že tak málo reakcií... Už novotvar martýria, vznikajúcic spojením dvoch ženských mien (Marta+Mária) naznačuje silnú osudovosť. Nielen žien. Záver básne akoby z roviny filozofovania. Ale otázka: ak sa schovám, odpovede nebudú? Vnímam to v duchu, že pred zodpovednsťou (osudom?) sa skryť aj tak nedá a človek musí čeliť tomu, čo príde.
Sedeli pri nohách - aspoň mne to evokuje scénu po ukrižovaní (Mária), moment spytovania sa, či to všetko stálo za to, moment skúšky pevnosti viery...
Akurát ten hnijúci-zimný úvod mi trochu uniká...
t.