Smoliar

Nemá šťastie, lebo jemu nie je súdené!

Stratil život – ostalo len telo studené.

Čas plynul – pomaly a rýchlo,

nešťastie mu dušu vdýchlo.

Hazardoval príliš a stratil seba,

na zemi žil a pocítil kus neba.

Smiechom kryl svoj žiaľ

a stále hľadel vdiaľ.

Stále čakal, že príde niečo,

pýtal sa ale: ,,Žiť? A prečo?“

Zmysel bol veľmi ukrytý,

(asi bol v srdci vyrytý).

Hľadal ho, ale márna snaha.

Život je ako mliečna dráha.

Kde začína sa a kde má konca?

A zrazu začul hukot zvonca,

vedel, že boj je prehratý...