Ceruzka

Vzduch voňal príjemne, sviežo a slnkom a ešte niečím čo vždy našiel len tu. Bolo tu skutočne príjemne, tak blízsko nej. Marek sa pri tejto myšlienke nervózne pomrvil. Poznal Katku už dlho. Vlastne ani presne, ako dlho. Ako deti sa spolu často hrávali, vonku, vnútri v jej izbe, veď, vlastne, prečo nie. Boli susedia, najbližší susedia, na tom istom poschodí byty priamo vedľa seba. Dokonca mali narodeniny len pár dní po sebe, takže ich slávili často spolu. Bola mu skoro ako sestra. A predsa.. Pohľadom zablúdil len pár centimetrov vedľa seba. Jej tmavohnedé vlasy neposlušne skĺzli cez uši a zakryli tvár. Vždy, keď ju zazrel, niečo vo vnútri tak príjemne hrialo a keď mohol byť takto blízko, ležať vedľa nej na mäkkej voňavej posteli, tak ho krv pálila ako rozohriaty olej. Niekedy až príliš, a potom sa musel čo najviac snažiť, aby pri odchode nezazrela tú nerovnosť v jeho nohaviciach. Na chvíľu zavrel oči a v mysli opakoval. "Veď sa len učíme, len učíme." Katka bola vždy trošku nešikovná v matike a on zas kríval v literatúre, takže vzájomná výpomoc sa výborne hodila. Učili sa teda spolu, často u nej v tej útulnej izbičke, občas aj u neho (pokiaľ si aspoň trošku upratal.. ). Nervózne si prehodil ceruzku z ruky do ruky. Vlhké dlane, prečo práve teraz vlhké dlane. Možno to s tým darčekom nie je až taký dobrý nápad. Malá škatuľka sa už skrývala pod posteľou, bolo mu to trápne, nevedel, koľko stoja tie drobné nezbytnosti pre ženu.. Jedna ceruzka na oči - to je všetko, čo dostal. Bolo mu trápne nechať si ju zabaliť do darčekového balenia, ako to plánoval s parfémom, tak ju balil sám. "Bože, to bol ale nápad! " Katkina hlava sa k nemu otočila a zabodla doňho tie neuveriteľne krásne oči.

"Počúvaš ma vôbec?"

Krásne sa začervenal. Vpíjala sa do jeho oceľovomodrých očí. Áno, myslel chvíľku na niečo iné a nepočul ju, telom jej prešlo jemné zachvenie, niečo sa v tých očiach zmenilo. Žeby predsa? Usmiala sa a začala znova čítať príklad z matiky. Mal grafické znázornenie, možno sa bude musieť pozrieť. Nakloniť sa pár centimetrov bližšie... Cítila, ako jej teplo stúpa po tvári hore. Marek sa posunul bližšie, jeho hlas sa ozýval tesne vedľa jej ucha, privrela oči a namiesto suchej matematiky si predstavila slová, ktoré počula vo svojich snoch. Teplo sa prelievalo cez jej telo a čoraz silnejšie narážalo do vratkých hrázdí, bolo to také lákavé, nechať ho ich strhať. Vytiahol ceruzku a začal pred ňou na papier niečo kresliť. Riešenie bolo vcelku jasné, jeho ruka kĺzala po papieri, hladila ho, láskala.. Aké by to bolo keby takto kĺzal po jej tele, keby skĺzol až tam dole? Ako malé deti sa často držali za ruky a vôbec bláznili sa spolu, teraz sa to už príliš nehodilo. Jeho letmé dotyky ju hriali, priam až pálili. V mysli zablúdila do tej noci, keď sa prebudila zo sna. Ruka uzaknutá medzi nohami a celým telom sa liala slasť, bolo to prvý krát čo si uvedomila, že ho už nechce len ako priateľa. Horlivo zatriasla hlavou, aby vlasy milosrdne zakryli červenajúcu sa tvár a rýchlo dokreslovala náčrtok. Žiadnu inú nemal, aspoň nie v škole, počula, ako sa o ňom bavia. Iný, áno to je to správne slovo, žiadne trapné vystatovanie, okukovanie, ani reči o blbostiach, milý, príjemný, možno trošku hanblivý, ale to práve lákalo, ale.. Stále nič, žiadna ho nedostala. A občas aj keď sa snažil, zazrela tú bulvu v nohaviciach, keď odchádzal. Možno by bolo treba len trošku postrčiť, síce má začať on, ale drobné postrčenie.. Veď to sa ani...

Bože… Líca mu horeli a ruky sa mu pozvoľna triasli. Koktám ako idiot.

".. a.. no, vieš, napadlo ma, že by sa ti niečo také mohlo hodiť... ". Blb, blb, blb! Trasúcou rukou pred seba položil krabičku. Dlane ho pálili a boli vlhké zároveň. Pomaličky sa jej pozrel do tváre, bola krásna, líca jej horeli a v očiach mala taký divný pohľad. Zneistel. Hnevá sa? Úsmev sa jej pomaličky rozlial po tvári. Sladký, krásny, hltal jej pery očami, boli také krásne, jemné ako kvety, túžil ich pohladiť, pobozkať. Ani si nevšimol, ako natiahla ruku, ako sa jej prsty chvejú, ako opatrne zdvíha tú biednu krabičku. Pery sa rozochveli, pomaličky sa začali roztvárať, pozoroval ich ako v spomalenom filme..

Je taká krásna. Sedí tam, s úsmevom na perách, so zavretými očami, líca červené, vlasy trošku rozcuchané. Jemne položil ruku na jej líce. Vzrušenie mu v dlani zaiskrilo. Ceruzka mu zrazu v prstoch prišla taká tažká, hrubá, nemotorná. Keby tak mohol zaboriť prsty do jej vlasov, nakloniť sa bližšie, objať ju.. Ceruzka sa neochotne vydala na cestu. Hmmm.. Vlastne, ani presne nevie ,ako sa také niečo robí, ale veď to nemôže byť príliš tažké...

Otvorila oči a spýtavo ich do neho ponorila.

Otočila zrkadlo a zaškúlila. Škriatok sa znova otriasol. Jej oči ho prebodli, tváre sčervenali a na perách sa usadil šibalský úsmev. Ten si to vyžerie. Šikovne vytrhla ceruzku a dlaňou uväznila prekvapenú tvár.

Ceruzkou preletela po krku, rukou rýchlo rozopla prvé tri gombičky na jeho tričku a potiahla až dole. Zrazu cítila pod rukami jeho hruď, tak krásne teplá, pohladila ju. Horúčava sa náhle vrátila, vrela, v rozpakoch rýchlo načrtla vyškerenú tváričku a opatrne sa stiahla. Pohľad sa len pomaličky blížil k jeho tvári. Oči mu horeli, opatrne sa usmial a vzal si ceruzku. Ruky mu horeli. Kreslil pomaly, zvýraznil kvet a pomaličky potiahol výstrih nižšie, opatrne dokreslil pár lupeňov. Pohladil ju. Pomaly nechal kĺzať ruku po hrudi hore, po krku, brade, prstom prešiel cez vzrušené pery. Pohľady sa stretli, ruka zablúdila medzi vlasy a jej kĺzala po jeho tvári. Pritiahol ju bližšie, cítila jeho dych na tvári. Pery sa stretli v láskavom požiari a ruky hľadali cestu z rozpálené telá. Krásne voňala, taká mäkkučká, ruka mu skĺza po chrbáte na jej zadoček. Jemne sa zatriasla. Spod zlepenca pier jej uniklo jemné vzdychnutie. Pritisla sa k nemu, jej prsia sa opreli o jeho hruď, také horúce, vlny sa prelievali jedna cez druhú a ruky nachádzali tajné cesty pod tých pár kúskov látky na tele.

Niekto vzdychol a niekto šepkal niečo do uška.. Nik si však nevšimol tlmené prasnutie, tam niekde pod rozpálenými telami. Ale taký je už nevďačný osud ceruziek............. ;o)