Trocha Šťastia 1.

Ďalši trocha dlhší pokus o poviedku. Poviedka volne navazuje na poviedky o zaklínačovi od Sapkowského ale mala by byť zrozumiteľná aj niekomu kto Sapka nečítal.

Zvuky lutny sa niesli večerným jazerom. Pomali blúdili pomedzi tŕstie a konkurovali večnému koncertu žiab. Jemná, melancholická melódia nádherným spôsobom ukončila západ slnka. Marigold posledný krát zabrnkal a opatrne odložil lutnu do koženého púzdra ktoré mal rozložené pri nohách.
    ,,Hraj ešte" zaprosila tichým hlasom Ciri. Marigold sa na ňu pozrel, ale vzal lutnu a jej tiché clivé zvuky zase oživili večernú atmosféru jazera. Po niekokých akordoch začal hrať "Milosť srdca tvojeho" jednu s jeho posledných milostných balád. Ciri ležala na chrbte, ruky za hlavou a pozerala sa na miliony hviezd ktoré na ňu priateľsky žmurkali z oblohy. Zvuky lutny ju takmer uspávali a jej myseľ sa túlala ďaleko od tela, ďaleko v priestore i čase. V hlave sa jej rojili spomienky, blúdili, vyludzovali náhodné obrazy. Geralt, starý Vizimir, Tris, Eaian. Angouleme. Moja Mistle. Malá zblúdila slza si našla cestu s oka, prekľučkovala po líci a skvapla dole. Ciri ju ani necítila. Yennefer, Nenneke, nádherný bezstarostný čas strávený v svätyni veľkej Melitelé. Drobný úsmev pri spomienke na Jarreho.    

    Zrazu spozornela. Jej myseľ sa okamžite vrátila do tela. Niečo divné bolo znenazdajky na Marigoldovej melodii. Vtom si to uvedomila ... melódiu už nehrala len jedna lutna ale dve. Ani sa nepohla ale ruka uchopila rukoväť meča ktorý nikdy nedávala pri táborení ďalej ako na dosah ruky . Niekto prichádzal po lesnej ceste. Napäla sluch a rozoznala zvuk kona, pomali kľudne idúceho po ceste. Niekto sedel na jeho chrbte a dokázal nádherne sprevádzať Marigolda na druhej lutne. Bard opretý o osamelý peň to snaď ani nevnímal započúvaný do vlastnej melódie a zahĺbený do vlastného toku myšlienok. Až keď druhá lutna jemne zaimprovizovala, jemne pozmenila doprovodnú melodiu spozornel. Mrkol tým smerom skadial sa ozývala hudba ale výzvu prijal. Zaimprovizoval aj on, zahral komplikovaný akord. Druhá lutna ho zopakovala, a pridala vlastný. Súboj sa stupňoval, Marigold začal improvizovať. Ciri sa zvihla na lakte , fascinovaná hudobným súbojom. Druhá lutna bola pre Marigolda viac ako solídny súper. Až keď Marigold začal hrať naplno a improvizoval celú melódiu, striedajúc akordy a rytmus sa druhá lutna zmohla len na oprovodný zvuk.    
    ,,Vzdávam to" zo smiechom k nim prišla postava na koni, mäkko zoskočila, založila lutnu do sedlového vaku a a s palcami rúk zastrčenými za opaskom na znak mieru sa priblížila k ohňu.        
    ,,Na majstra Marigolda proste nemám" postava sa hlboko uklonila smerom k bardovi. Ten úklon vrátil.
    ,,Kiež by sa všetky vojny viedli takto, o koľko menej krvi a neštastia by bolo na tomto svete. " Potom sa postava otočila k Ciri ktorá si medzitým čupla k ohňu a prihodila do neho zopár konárov. Tie dodali táboru nové priehrštie svetla. Ciri ho zbadala v plnom svetle a okamžite ju obliala horúčosť. Vysoká postava, nádherné súmerne črty tváre, veľké oči jednoznačne prezrádzali elfskú krv, ale dlhé čierne rozpustené vlasy vlasy zopäté jednoduchou koženou čelenkou neskývajúc uši prezrádzali že ľudské gény prevládali. Oblečený bol jednoducho, až na vysoké mäkke čižmy, široký opasok na ktorom vyselo množstvo jej neznámych nástrojov a striebornými cvokmi vybíjanú vestu. Ciri si rýchlo presunula prameň vlasov cez líco ked sa k nej neznámy hlboko galanatne uklonil a melodickým hlasom predniesol
    ,,Moje meno je Jandril. A tvoje spanilá krásavica ? " Spanilá krásavica sa začervenala až ku korienkom vlasov.
    ,,Som Cir .. ehm ... Ciri s Vengerbergu" zakoktala sa a v pomykove si začala opravovať remienok na púzdre meča.
    ,,Majstra Marigolda samozrejme poznám, ved kto umenia znalý by ho nepoznal, že ?" obrátil sa Jandril k Marigoldovi.
    ,,Veľmi by vám vadilo keby som sa u vás zastavil ? Myslel som že ešte pred zotmením dorazím k našemu hlavnému táboru,ale asi som sa prerátal a potom ked som začul nezamenitelné tóny elfskej lutny v rukách majstra neoddolal som prísť sem, dúfam že Vám to nevadí. " vysypal zo seba mladík dokazujúc že nedostatkom výrečnosti teda netrpí. Marigold napriektomu že bol skeptik a cinik bol potešený pochvalou svojej osobnosti tak k neznámemu zahorel nečakaným priatestvom.
    ,,Samozrejme, pridaj sa k nám, ctíme zákon pocestného, veď človek znalý umenia tak ako ty nemôže byt lapka alebo iný neduh. "
    ,,Ďakujem, pozvanie príjmam a dúfam že vás nesklamem - Jandril obradne dokončil, odstrojil koňa, a prisadol si k nim k ohňu.
    ,,Odkial putuješ ? " nadviazal Marigold rozhovor.
    ,,Z Korinradu, bol som tam predať nejaký tovar. Tým sa aj živým, tu kúpim tu predám. A vy ? "
    ,,My sme boli na panstve kniežata Visieckeho, ja a moja .. ehm .. neter, ked knieža načapal svoju krásnu manželku, tak trocha v chúlostivej situácii zo svojim pobočníkom tak sme radsej opustili jeho panstvo. " Ciri sa v duchu zasmiala. Marigold sa sám snažil, čo mu lutna a výrečnosť stačili, zapôsobiť na krásnu kňažnu Amáliu a keď sa k nemu dostal osud jeho soka v láske zbalil sa tak rýchlo až sa tomu veriť nechcelo.
    ,,Hej " prisvečil Jandril prehrabávajúc oheň papekom, nakoľko Ciri sa stiahla čo najdalej od ohňa aby ju nebolo vidno ,,počul som o tom že pán knieža ma trocha prhkú povahu. "
    ,,Ak sa pribijanie ludí za živa a odsekávanie končatín dá nazývat prudká povaha potom nepochybne " súhlasil Marigold pokračujúc ,,v každom prípade nás to prinútilo nečakane opustit Posivor a tak sme na ceste k Mahakamu. "
    ,,Ku trpaslíkom ? " zadivil sa mladík ,, azda veziete niečo na predaj alebo idete od nich niečo kupovať ? "
    ,,To nie, ale máme tam pár známych u ktorých by sme mohli pár dní pobudnúť a potom uvidíme čo ďalej. "
    ,,Rozumiem, niet nad dobrých priateľov ná ktorých sa dá spoľahnúť. " obrátil sa Jandril k Ciri ,,a ty sa čo nepridáš k našemu rozhovoru, od vtedy čo som prišiel tam len ticho sedíš, hádam sa ma nebojíš." Ciri sa začervenala ešte viac. Marigold jej rýchlo prišiel na pomoc.
    ,,V Korinrade je veľký konský trh tieto dňi ak si dobre spomínam, typujem teda že si predával kone. "
    ,,Správne, ja a moji spoločníci sme tam predali tri tucty skvelých koní. Moji spoločníci išli hneď domov, ja som sa ešte zdržal, a dobre že som to spravil, inak by som vás nikdy nestretol " usmial sa Jandril. Rozprávali sa o bezvýznamnostiach ešte hodnú chvíľu, až kým sa oheň nepremenil na žeravé uhlie. Ciri sa v noci niekoľko krát prebrala, zvlaštny neznámy však spal a tak vždy zaspala aj ona.    


    Ked Ciri ráno otvorila oči prvé čo videla bol Jandrilov pohľad. Pozeral na ňu a bol hlboko zamyslený, možno si ani nevšimol že otvorila oči. Až ked podráždene vyskočila usmial sa na ňu.
    ,,Dobré ranko, prepáč že som na teba tak civel ale niekoho si mi veľmi pripomenula. " Ciri zahnudrala niečo na odpoveď a odbehla sa umyť.    
    ,,Bola si niekedy v Cintre ? " opýtal sa jej neskoršie keď už pobalený na chrbtoch koní pomali kráčali lesnou cestou. Srdce sa jej rozbúchalo, a ihneď mu uhla očami. Sklopila ich k zemi ,, áno, veľmi dávno, ale to už je preč ."
    ,,Máš pravdu " smutne prisvečil Jandril ,, stará Cintra je už nenávratne preč. Tak ako aj krásna kráľovna Calanthé. A to čo je teraz " odpľul znechutene širokým oblúkom ,, falošná sloboda, falošná Cintra, falošná kráľovná. "
    ,,Ty si s Cintry ? " pozrela na neho zaklínačka. Jandril chviľu mlčal. Cesta pomali ubiehala pod kopytami koní. Ciri videla na jeho tvári zamyslenie, smútok.
    ,,Keď sa to stalo bol som v Novigrade. Centrum civilizácie. Duvvelsheis aj s takou civilizáciou. Ponáhľal som sa domov tak rýchlo ako to šlo. Prešiel som cez štyri vojenské záterasy. A našiel som len vypálené mesto plné vojakov. Plno utečencov. Strach. Smrť. Bolesť. " Zamyslene odtrhol konár ktorý sa mu znenazdajky ocitol pred tvárou.
    ,,Neskôr som sa dozvedel od utečencov všetky detaily. Moji rodičia, moja sestra ... skoro všetci známi ... padli pri útoku na mesto. A ja som ich ani nemohol pochovať. K čertu sa takým životom " prudko hodil konár do kríkov. Stadial vybehol zajac, vyčítavo sa na Jandrila pozrel a zmizol v lese. Hodnú chvíľu šli zase mlčky.
    ,,Čím sa ty vlastne živíš ? " nedokázal Jandril mlčať ,, neviem si ťa nijako zaradiť. Chvíľami vyzeráš ako nejaká bojovníčka, poznal som pár takých, potom zase ako nejaká vedma alebo študovaná, a teraz, teraz sa tváriš tak že by som radšej tvoju profesiu ani nechcel vedieť " usmial sa na jej zamračený výraz. Teraz zase chvíľu mlčala Ciri.
    ,,Álle, však čo sa stane. Vyzerá normálne. " povedala si v duchu a mlčky vybrala spoza blúzy strieborný medailón. Jandril sa s koňom priblížil až k nej natiahol sa k medailónu, zrazu ho spoznal a zase stiahol ruku. Prekvapene zostal stáť uprostred cesty. Až ked Kelpia a Marigoldov valach začali miznúť za zákrutou popohnal koňa a dobehol ich.
    ,,Neverím " vyhlásil ,, to nie je možné. "
    ,,Prečo nie ? " pobavene sa ho opýtala Ciri, ktorej konečne zdvihol náladu pohľad na jeho vyjavenú tvár.
    ,,Naozaj prečo nie ? " nečakane sa pridal k rozhovoru Marigold ktorý už od rána mal zadumanú náladu, ladil lutnu a zamyslene na nej brnkal.
    ,,Neviem, nikdy som nevidel živého zaklínača, niektorý vravia že je to len mýtus, bájka, ako napríklad tá o zaklínačovi Geraltovi a dieťati prekvapenia, isto ste už o nej počuli. Čo sa smejete ? "
    ,,Ále nič " dostala zo seba Ciri popri smiechu ktorý jej vohnal až slzy do očí ,,ako môžeš veriť takým rozprávkam. "
    ,,No dobre " podozrievavo sa na nu pozrel Jandril ,, potom niektorý ešte vravia že zaklínači existovali ale že už sú buď mŕtvy alebo príliš starý na to aby putovali po svete. Ale živého som ešte nevidel. Aj ked som raz v Temerii stretol trpaslíka .. volal sa tušim Jarpen alebo Yarpin už si nespomínam, ktorý mi povedal že nič s toho nie je vymyslené že je to všetko pravda. Ale bol po tretom súdku koralky tak neviem. Tak sa nečuduj že ti neverím keď mi to hovoríš. A vieš ešte čo sa sa hovorí o zaklínačoch ? "
    ,,No, pouč nás " pousmial sa Marigold.
    ,,Že su to mutanti, bezcitné zvieratá beštie ktoré nemajú ani kúska emócií. Že boli stvorený len na zabíjanie. A ty     teda vôbec tak nevyzeráš. " usmial sa Jandril na Ciri žiarivo.
    ,,A potom ... o zaklínačkách som nepočul ani v najfantastickejších rozprávkach. "
    ,,Zaklínači " zadumane začala Ciri ,, sú mutanti. Ale nie su bezcitný. Maju emócie. Ale skrývajú ich. Hlboko vnútri. Chránia sa pred svetom. Aby ich ... aby ich nezožral. Svojou chamtivostou, nenásytnosťou, nenávisťou. Ich mutácia im umožnuje vykonávať to na čo sú pripravovaný celé detstvo. "
    ,,A to je ? "
    ,,Chrániť ludí pred zlom. Pred netvormi ktorých ich ohrozujú. Ale ... " chvíľka mlčala ,, ale zaklínači si nevšimli jedno. Že zlo zmenilo tvár. Už sa neskrívalo vo vlkodlakoch, upíroch, kikimorách. Ale v ľuďoch. A keď už si to všimli bolo neskoro. "
    ,,A ty ? "
    ,,Čo ja ? "
    ,,Aka si ty zaklínačka ? "
    ,,Ja chránim ľudí pred zlom. "

    Išli už dva dni a stále neopúštali Marlinov Les. Zelené šero prerušované občasnym rúbaniskom. Zákruta striedala zákrutu. Občas stretli povoz alebo skupinu jazdcov. Vždy to bolo rovnaké. Chvíľa napätia, ruky na zbraniach, pozdrav, pár prehodených viet ako odkiaľ kam a potom rozchod. Jandril sa ukázal ako výborný spoločník na cesty. V lese sa očividne vyznal, táborenie mu nerobilo problémy. Večer pri ohni rozprával vtipné historky a zážitky s ciest. Niektoré z jeho zážitkov predčili aj Marigolda a to už bolo čo povedať. Ciri mu verila zo zažmúreným okom tak polovicu, ale napriek tomu bol Jandrilov výklad pútavy a zábavný. Potom spolu s Marigoldom hrali na lutnách a Ciri počúvala zo zavrenými očami. Bol to čas bezstarostného blúdenia mysle. Ciri bola chvíľu štastná. A na druhý ďeň vždy balenie a zase na cestu. V takých chvíľach sa zaklínačke zdalo že cestovať v spoločnosti niekoho nie je až taký zlý nápad.
    Na tretí ďeň Jandril oznámil že sa s nimi lúči. Chvíľu šli mlčky, chvíľu Marigold brnkal na lutne, chvílu sa s Jandrilom hádali o vývoji politickej a ekonomickej situácie v Bon Doliarskych nížinách. Ciri po chvíli dospela k záveru že obaja o tom nevedia vôbec nič.    
    ,,Ty Jandril " zakričala na mladíka idúceho pred ňou spolu s Marigoldom.
    ,,No ? " otočil sa na koni.
    ,,Kde vlastne bývaš ? "
    ,,Chcela by si to vedieť ? " otočil sa úplne takže sedel na koni naopak.
    ,,Hej, ukáž " rozosmiala sa zaklínačka.
    ,,Bývam na najkrajšom mieste na zemi. Keď chceš zavediem ťa tam. "
    ,,Jasné, pôjdeš s nami Marigold ? " obrátila sa na barda.
    ,,Ak tam nájdem slušné, štedré publikum, dobrú krčmu pár pekných žien prečo nie. " zhrnul básnik všetky svoje potreby do troch bodov ,, zastaviť sa na ceste do Mahakamu v nejom slušnom hostinci nemôže byť na škodu. "
    Po asi dvoch hodinách jazdy ich zrazu Jandril zaviedol dole s cesty. Ciri a Marigold sa na seba mlčky prekvapane pozreli ale šli ďalej. Pomali sa predierali hustým lesom, chvíľami museli zosadnúť s koní, konáre stromov boli tak nízko že aj kone bez jazdcov mali problémy sa dostať cez ne. V niektorých miestach vládlo úplné šero, obloha sa stratila v zelenom poraste korún. Na niektorých miestach sa zdalo že Jandril zablúdil ,kľučkovali, Ciri sa zdalo že jazdia do kola. Ale bola kľudná, akurát si pevnejšie utiahla meč na chrbte. Predrali sa cez stromy až prišli k veľkým bralám ktoré sa tiahli cez les. Chvíľu šli pozdĺž nich až na jednom mieste Jandril zastal.
    ,,Sme doma " povedal a dva krát zapískal. Chvílu nič a potom zase dva krát zapískal. Úplne zblýska sa ozvalo dvojité zapískanie a znenazdajky sa zjavila postava. Oblečená bola do fľakatého zeleného oblečenia, v ruke držala luk. Vyzerala ako dryáda, vďaka oblečeniu úplne splývala s okolím. Keď pribehla bližsie spoznali že je to sotva dvanásť ročný chlapec.
    ,,Vitaj doma Jandril " nadšene privítal ich sprievodcu ,, vedieš nových obyvateľov ? "
    ,,Ahoj Simion, chytaj " hodil chlapcovi niečo ,, toto som ti priniesol s trhu. Nie oni sú len hostia. Teda zatial."    Chlapec im zakýval rozbaľujúc sladkosť a zmizol v lese. Doslova. Jandri popohnal koňa a zmizol v skale. Ciri šla hneď za ním keď zbadala že za dlhými popínavými rastlinami je jaskyňa. Vošli do nej. Bola tmavá ale suchá.
    ,,Môžete ísť kľudne, strop je vysoký, neudriete sa " ozval sa spredu s tmy Jandrilov hlas.
    ,,Pozor tu je zákruta odbočte vpravo " upozornil ich po chvíli. Na konci jaskyne začalo presvitať svetlo.Ústie bolo chránené rovnakou záclonou s živých rastlín. Ciri ho odhrnula vyšla na malú skalnú rímsu. Tam stál Jandril. Ukázal na krajinu.
    ,,Vitajte na najkrajšom mieste na zemi."

Pokračovanie nabudúce ... ( zajtra ? )

---