Jeden deň v treťom ročníku

Spal som od jednej do sedem desať, od ôsmej do desiatej som sedel na zadku v seminárnej miestosti a červenými očami sledoval striedajúce sa slajdy na tému Patológia mliečnej žľazy, premáhajúc spánok. Potom nám oznámili, že výnimočne sa dnes kruhy vymenia - môj kruh dostal pauzu s tým, že sa stretneme o desiatej nie na teoretickom mikroskopovom cvičení v seminárnej miestnosti, ale na pitevni.

Do istej miery ma to potešilo, lebo predsa na pitevni je jednak chladnejšie a jednak sa tam stojí, takže sa mi nebude chcieť spať a nehrozí taká blamáž ako minule v seminárke, kedy som na cvičení prachsproste zaspal a snáď aj začal chrápať. Na druhej strane sa mi natoľko chcelo spať, že sa mi akákoľvek fyzická činnosť protivila.

Cez prestávku som si dal cigárko, kávu z automatu a dva obložené chlebíčky s debrecínkou z nemocničných Lahôdok. To ma vzpružilo, naviac vonku bola jar, príjemne pofukoval vetrík a ľudia konečne začínali nosiť krátke veci.

O desať pätnásť sme začali. Pani bola 40 hodín po smrti, zomrela na srdečné zlyhanie, takže sa neočakávalo nič komplikované a mohli sme to pitvať my. No ale ako to už býva, nikto z kruhu sa veľmi nemal k tomu, aby sa sám prihlásil k úlohe pitvať konkrétny orgán. Tak aby sa pani asistentka nenaštvala, že sme leniví, vzal som si pitvu GIT, teda gastrointestinálneho traktu. Žalúdok okrem autolýzy a prekrvenia nevykazoval nijakú patológiu, dvanástnik v pohode, tiež trochu prekrvenejší. Vaterovu papilu, kde do dvanástnika vyúsťuje žlčovod, som nevedel nájsť, dokonca ani stlačenie žlčníka mi to spočiatku neodhalilo. Žlčovody i žlčník boli pritom voľné...

Pečeň (česky játra) bola tuhšia, poznačená zlyhávaním pravého srdca, na reze vzhľadu muškátového orieška. Pankreas sa predo mnou dôkladne skrýval, ale ani na ňom nebolo makroskopicky nič chorého. Slezina v pohode.

Takže som vlastne v GIT našiel celkom normálny nález. Pani zomrela na zlyhanie srdca, to je iná sústava. Okrem obrovsky dilatovanej pravej komory nemala žiadny zaujímavý nález. Hej, ešte veľký leiomyóm maternice. Nezhubný nádor.

Tak sme si vyzliekli plášte, vyhodili rukavice, poumývali sa a o pol jednej išli preč. Išiel som sa dospať a niečo zjesť k sebe domov. Ešte predtým, než som tam dorazil, uvedomil som si, že možno vyvstáva otázka:

nie som úchylný, keď - po takomto predpoludní - cítim pocit spokojnosti nad vykonanou prácou?