Smad - Žízeň

Každý z nás ho niekedy má.

  Hodinky s pískuntím oznámili 20 hodín. Mariana rozhodne zaklapla notebook a okamžite pustila z hlavy účtovníctvo, mzdy a aj daň s pridanej hodnoty. Na mobile vytočila číslo taxi označené len ako ssss.
    ,,Áno, to som ja ... jasné, ako vždy." Rýchla sprcha. Makeup. Čipkované spodné prádlo, polopriesvitná blúzka, krátka sukňa. Ešte drobná úprava makeupu. Postavila sa pred zrkadlo. Pozerala sa na nu mladá sexi oblečená žena, skoro ešte dievča.
    ,,Som sexi" potešene povedala svojemu obrazu v zrkadle, poslala si pusu a zatočila sa.

    Taxi prišlo na minútu presne. Veľké čierne neoznačené Audi s tmavými sklami. Mariana nasadla dozadu.
    ,,Ahoj Milanko." poslala mu vzdušný bozk. Bola vo výbornej nálade. Je piatok večer.
    ,,Ahoj, tak ako vždy ?" Milan, úplný opak svojeho auta bol malý nenápadný človiečik vyzerajúci ako bezvýznamný úradníček s bezvýznamného úradu.
    ,,Jasné, je piatok, idem sa baviť."
    ,,Takže Lucerna." uzavrel. Auto sa svižne rozbehlo a už za chvíľu sa hnalo magistrálou večernej Prahy.

    ,,Aký bol týždeň ?" Milan poznal svojich zákazníkov, vedel ku komu si môže čo dovoliť. Mariana bola vždy priatelská, niekedy ukecaná, niekedy zadumaná, jediné miesto kde ju brával bola Lucerna v piatok večer. V podstate nechápal prečo na to nepoužíva normálne taxi.
    ,,Pohoda, firma beží, chlapi poslúchajú " pri tých slovách Milan pocítil niečo ako chladné vzrušenie ,, proste normálka. A ty ako ?" Usmial sa na ňu a položil si prst na pery.
    ,,Jasné, nikde si nebol nikoho si neviezol, takže normálny týžden." Prikývol.
    Zvyšok cesty mlčali. Mariana si ešte v malom zrkadle skontrolovala rúž, potom audi zastalo. Šoférovi nechala na zadnom sedadle tisíc korún a už o chvíľu sa predierala pomedzi ľudí do obľúbeného Music Baru.

    Na parkete už duneli tóny skladieb 80tich a 90tich rokov. Chvíľu počkala pri bare, kým sa nezaplnil parket a potom už splynula s tancujúcim davom. Milovala to. Tóny hudby ju napĺňali, zo zatvorenými očami vnímala jej rytmus. Bola tu druhá najlepšia vec na svete. Na parkete cítila pach prepotených tiel, stúpajúci tlak, endorfíny. Odmietla dvoch mladíkov ktorý sa jej prihovorili. Tretiemu - trocha podnapitému musela pomôcť. Keď na ramene pocítil železný stisk jej malej útlej ruky s krvavo červenými nechtami veľmi rýchlo sa vytratil.
    Nakoniec uvidela toho pravého. Vyšší muž, asi 35 - 40 ročný, pravdepodobne cudzinec. Drahé oblečenie, sebavedomé chovanie človeka ktorý vie čo si môže dovoliť. Vyšportovaná postava. Ich pohľady sa stretli. Žmurkla na neho, a hneď nato sa otočila. V duchu rátala sekundy ... raz ... dva ... tri ... štyri ... päť ...
    ,,Smieť prosiť slečna ?" opýtal sa jej lámane výrazným nemeckým prízvukom.

    Helmut chodil do Prahy pravidelne. Ženatý podnikateľ už mal vytypované pražské podniky kde sa dali zbaliť ľahké ženy, vedel kde sa naopak dajú zbaliť naivné študentky. Veľa ho to nestálo, ale stálo to skoro vždy za to. Dievča s ktorým tancoval pôsobila že nebude robiť problémy a jeho peniaze ju zaujimajú. Vyzerala nevinne, sladká tvár, zvodná postava. Dobre už poznal tieto typy. Najme keď zazneli tóny pomalej hudby a ona sa na neho nalepila. Cítil jej sladké telo, ladné krivky. Jeho chuť na nu stúpala. Akoby náhodov jeho ruky na jej chrbte klesali stále nižšie a nižšie. Akurát sa na neho viac nalepila. Je moja - povedal si v duchu. Vášnivá túžba ho poháňala aby už išli do súkromia, ale jeho inštinkt lovca žien ho varoval - treba si ju viac poistiť.

    Po niekoľkých skladbách ju pozval k baru na drink. Prehodili spolu pár viet. Prekvapila ho, plynulo rozprávala nemecky aj anglicky. Začal ju podozrievať že je profesionálka. Po pár drinkoch už jej očividne svietili oči, bola pripravená a tak ju pozval na romantickú súkromnú večeru do svojeho hotela. Po chvíli váhania súhlasila. Helmut zaplatil smiešne peniaze za drinky a po chvíli už sedeli v jeho Mercedesi. Zaradil rýchlosť a akoby náhodov sa jeho ruka ocitla na jej nahom stehne. Neprotestovala, naopak, po krátkej chvíľi sa jej ruka presunula na jeho stehno a pomali stúpala.

Po chvíli, keď už atmosféra v aute bola na nevydržanie mu pošepla ,,tu zastav, chcem ta". Auto s piskotom pneumatík odbočilo do bočnej uličky. Zastali.

    Helmut sa na nu vrhol vášnivo ju bozkával, medzitým jeho ruka na jej stehne stúpala hore do horúceho lona. Druhou rukou jej rozopol blúzku. S podprsenkou mu pomohla. Pohodlne sa oprela o sedadlo. Cítila ako do nej prenikol prstami, medzitým jej bozkával prsia. Jej rozkoš dosiahla vrchol ktorý týmto spôsobom mohla dosiahnuť. Ale chcela viac. Začala mu rukou hladiť vlasy, bozkávať ucho, krk. Cítila jeho vzrušenie, vysoký tlak, hormóny. Prisala sa mu na krk a bozkávala ho stále vášnivejšie a vášnivejšie. Keď už jej túžba bola neovládatelná s rozkošou a chuťou sa zakusla do jeho krčnej tepny. Cítila ako znehybnel, jeho pohyby sa spomalili. Ale vášeň a rozkoš ktorá prúdila z jeho tepny do nej naopak rozpaľovala ju, cítila ako sa blíži k vrcholu, jej telo sa triaslo túžbou a chuťou. Keď už bola vášeň neovládatelná, keď cítila že už viac sa nedá, akoby z donutenia, nasilu sa odtrhla od jeho krku. Zase sa oprela o sedadlo, zavreté oči a vychutnávala nekonečné vyvrcholenie.

    Búrlivé pocity s jej tela sa postupne vytrácali, zostával len pocit spokojnosti a sily. Helmut jej ležal v lone, zrýchlene dýchal a niečo mrmlal akoby zo sna. Na jeho krku zostala len mala kvapka krvi. Zotrela ju papierovým obrúskom. Z kabelky vybrala naplnenú injekčnú striekačku. Nasadila novú ihlu, cvrngla do nej prstom a nacvičeným pohybom presunula obsah striekačky do mužovej tepny. Zdvihla bledého bezvládneho muža, prekvapivo ľahko, a pobozkala ho. Vášnivo, ich telá opätovne splynuli, teraz však na duševnej úrovni. Po chvíli ho oprela o sedadlo, skontrolovala pulz a začala sa upravovať. Zapla si blúzku, opravila makeup. Keď bola s úpravami spokojná ešte vybrala nemcovi s penaženky asi 1000 euro. Ráno sa zobudí z hroznou opicou, nebude si pamätať nič a budú mu chýbať peniaze. Ani nepôjde na políciu. Dala mu pusu na líce a vystúpila.

Svieži nočný vzduch ju osviežil. Zhlboka sa nadýchla. Telom jej stále prúdil ten nádherný pocit uspokojenia. Pomali , pešo kráčala nočnou Prahou smerom domov. Cestou ešte obdarovala bezdomovca spiaceho pri kontajneroch nemcovými peniazmi. Život je tak krásny.

---