Bez-nádej

Nikdy ma nenapadlo, že raz mi bude pomáhať v prežívaní

BEZNÁDEJ.

Povedala by som si: v tom niet logiky!

Ako (dosiaľ) večný apoštol nádeje zisťujem,

že uľahčiť si život dá sa i tak, že

NEČAKÁM DOBRO,

NEČAKÁM KLADNÝ VÝSLEDOK,

len

PRIJÍMAM, ČO PRICHÁDZA,

nech je to HOCIČO

(aj tak si nevyberiem, čo príde)

Minule v špajzi  z ničoho-nič na mňa

ZHORA

dopadol ťažký, objemný váľok na cesto!

Na neprichystanú, nebrániacu sa.

Silný úder! A hrozná zlosť!

Pocit nespravodlivosti!

PODRAZ a to ešte ZHORA

V očakávaní bezproblémového pobytu v špajzi

nezdvihla som ruky, neurobila nič.

A preto prišiel 

krutý úder, maximálna bolesť

pocit nespravodlivosti

nič nečakať = neprežiť sklamanie

Menší výdaj energie.

Môžem ísť smerom k príjemnému výsledku.

KONAŤ, ABY SA DOSTAVIL,

NO NEČAKAŤ!

Na nič nemám nárok automaticky, zdá sa...

A prečo by som mala mať?

takže optimistické(?) poznanie