Do príslušných uší

odkiaľ berieme piesne

z povrchu vecí

si pútnik a kolportér správy:

"časom sa to zlepší"

prikladám hlas k tvojmu

v novosti

s višňami na ušiach

sa trpko počúva

obťaženým sluchom

vedz že ťa počujem

duchom

keď sa do piesní ponáram

prestávam počítať

začínam spievať

do ticha

priťažím dĺžne

slovko skĺzne z jazyka

a nevýslovne sa ma dotýka

medzi tvojimi basmi

počujem hlasy

čakajú

listy sa po páde

pod hladinu vnárajú

vykreš zápalkou malé ohne

iskričky vo vzduchu

visia ako prádlo

roztvorené kolíčky

rozhaľujú dvierka

pre letiace svetielka

učíš kedy mlčať

kedy ihličky pichať

kedy dýchať

kedy skončiť

doznieť

            ako

                    srdce

                               v zvonci

potrebujem prienik tvojho hlasu

ako zaťatie cepu

do prázdneho klasu