Na rozlúčku...

Mala som v hlave taký sen,

a v ňom my dvaja boli sme,

vôkol nič, iba Ja a On,

a naše telá tancom v daždi mámené.

Usmieval sa na mňa očami,

sladko hral sa s mojou naivitou,

nevedel, že ak raz mi srdce poraní,

späť do kopy nedá ho už žiadnou niťou.

stojím na hrane,

v takej tmevej uličke,

odolávam zábrane

a neubránim sa slzičke.

A v tom sa to stalo,

kto vie prečo?

možno bol si vtedy na ceste ku mne,

no možno bz sa nič nebolo udialo,

len jedno viem, že

ocitla som sa v tej najväčšej tme.

Najvyššia sila,

cesty nám preťala,

oh, ako ľahko ma porazila,

priamo do živého zaťala.

Čo si budem klamať,

bolí to a veľmi,

chcela som lásku mať,

a tak srdce roztrhli mi divé šelmi.