Smiech...

Smiech...

V hlbke svetiel a sklamaných

 lží...

V nostalgii kvetov zamrznutých

v jeseni.

Na pastvinách, kde sa ovce

povaľujú pár hodín denne,

sa stratil...

Pri poslednom bozku, kde

nenašiel pochopenie,

pri hlúpom vymyslenom scenári,

kde režisér zostal zahanbený

a herci tak zdanlivo nepochopení.

Včera ho zatmelo.

A prírodný jav sa zabudol opýtať

slnka , na tmu v prázdnote, čo

spôsobila ryhu na sviečkach

zapálených

fiktívnou zápalkou, ktorú

si mi kúpil ako

odpustenie...