Kalné vody
Stratená veta,v nočnom svitesa schová nežná žiara,keď skoro z rána,opúšťa mesto. -Nepresný opis minulosti,počmáraný centrofixkou. -Kvapky padajú,plnia ulice vodou. Stráca sa vyprahnutosť,nastáva zmena,obzri sa v mláke,kalnej vode,na seba.
Tiene
Rána sú tmavé,chladné, modré,počuť chladný zvuk motoru,temné vŕzganie,neurčité ozveny chripľavých hlasovakoby nie ľudských. -škrípanie bŕzd,trúbenie sa stráca medzi vločkami,zrazu zhasnú lampy,namiesto východu slnka,nastane ešte večšie šero,znova zvonec a tresknutie dverí,šepkajúce hlasy zpoza rohu,nerozumiem im vôbec nič. -Skoro prázdna ulica,schádzanie z kopca,pomedzi paneláky,betón sa mieša s trávou,deti a dôchodci venčia psov,niekto hrá na harmonike. -Rána sú tmavé,neurčité, sú sivé,rána sú modré,pred zreničky filtre,do rúk kufríky,do úst kávu.
Pravdovravnosť
Pozerám sa z okna,v noci svieti vzduchsvetlom dymu z komínov,a do mlynov na pocityvnáša pokojný chlad,keď tŕpne jazyk každým glgom,čas čaká až do rána,kedy sa znovu rozbehne. -Omdlievam vo vnútorných ranách,ktoré som mal rád,neviem už stáť,iba sa smiať,poviem celú pravdu,hoc je neuveriteľná. -Teraz som úprimný,cez bahno vylievamcity vám do tvárí,prúd mora ich vyrazíz vnútra ďaleko preč. -Už ma neťažia,ale hanbím sa za seba.
Lalie
Pavúk lezúci po steneopisuje elipsyv záplave žltých laliíčiernou fixkou zvýrazním črty tvojej tvárekeby som oslepolaj tak by vybledli-Ako včeracestoval som vlakom do Indie a Čínyale veď ja nemám chuť na kung-paotak prečo sú lalie modrékeď nebo je žlté. -Kto počúval včera večer rádioten si vyrazil dychna chodníku ležal stareca núkal luďom peniazeveď mu ich už netrebano i tak tam ležal dvatsať rokov-Každý deň je obloha inábývam pri letisku už asi sedemnásť rokovno aj tak som letel lietadlom iba raza navyše nie z toho letiska-Čítate v novinách iba točo už večšinou boloa je zbitočné o tom písať-Raz ráno som stratil na choníku ružubola celá bledomodrá od snehupočítam minútyktoré mi zmizlivrátš sa zajtra. -Mám more nápadovktoré nestoja za rečale prečo autobus meškáa ani ja nemám na taxíklebo tú vzdialenosťprejdem aj pešomožno som takto prechodil celý svetkto z ludí to dokáže spočítať. -Včera to bolo skvelépreto sa k tomu vraciamprídeš zajtra.
Pre afekt
Takže maximum,až na hranice sily,kde sme klinec pribili,lebo sa mýlim. -Pre efekt afektu,z modrého prospektu. -Polnoc sa blíži,utekajte domov. -To bol len vtip,veď je pravé poludnie.
Internát
Slnko snežilov bruchu pršalo v uchu hučalodnes som šiel hore ulicou-Asi o piatej ránovšetky lampy zhasnuténa chrbte môj svet-Sám vo vestibule žltohnedej stanicestrážia ju dvaja policajti-Vo vlaku bola zimaa to sa skoro vždymusím hádať s nejakým sprievodcomktorý mi berie moje právahoci ho živím-Nespal som znovu ani tri hodinydve kávyno aj taksom ako mŕtvola