Písmák co som..
som len duša krehká sťa diamant, túžiaca po dotyku.
som možno prelud tvojej mysle stojaci v kútiku.
som len človek, ako každý iný. a predsa odlišný.
Ona
Ona vždy bola veselá, a ja tak nesmelá. Ona chlapcov milovala, ja som ich neznášala. Milovala zábavu, no ja som poznala iba poéziu. A predsa sme sa našli, predsa sme sa pochopili.
Skolicka
Chladné steny školy pohltili ju celú,dnes ani nevie, či už jedla v tú stredu, keď sa učila biológiu. Len utekaj, dievča zlaté, nedaj sa chytiť do pasce,dnes ťa všade každý vyžmýka, sú to prasce. A škola tam sama stojí, chce ťa mať,aby si jej vravela druhá mať. Učenie je otroctvo, a ona utiecť nestihla.
Neznáma
Hľadel jej do duše s otázkou: Kto si. Jej pery boli hebké, ale tak lákajúce. Nevedel, či sa ich môže dotknúť, aspoň na zlomok sekundy. Ležala tam nehybne, ako z kameňa.
ja a ten tretí
Milujem, keď mi ukážeš jamky,keď sa usmeješ na mňa. S tebou sa rozprávam celú noc,len ty mi dáš potrebnú pomoc. No hriechom mi je ľúbiť ťa, keď moje srdce patrí inému. Nezbedný trojuholník sa vytvoril medzi nami,a tie nikdy nekončia dobre, vieme sami.
pre teba..
Prečo mlčíš, keď ja sa pýtam. Prečo utekáš, keď ja ťa volám. a prečo tu niesi, keď ťa potrebujem. Odišiel si tíško, ako potôčik čo pramenil v horách,bez teba su minúty dňami, nieje to o hrách.
Rozlúčka
"Kedy sa zase uvidíme. " pozrel jej do očí s prosbou a otázkou zároveň. "Už nikdy. " jej slová boli chladné.
O rýchlosti, ponáhľaní a prežívaní...
Keď počujem slovo rýchlosť, v mysli sa mi vynorí fyzika. pri slove ponáhľanie mám pred očami samu seba, ako sa náhlim zo školy domov, aby som sa stihla naučiť na nasledujúci deň a popri tom si našla chvíľku na spánok. A keď sa povie prežívanie,pocítim rozpaky. Neviem, či život prežívam, alebo len žijem.