Písmák Momenty
Prikladám do ohňa,
plamene ti osvetlili tvár.
Kde sa túlaš.
V tichej piesni
Jarné upratovanie
Vymetám kúty,
a Ony.
Stále sú tu,
vo víre prachu rozkvitli
Frida
Na jazyku prvé sústa,
aj tie zhorkli
ostaliv pohľade.
Farbou objímaš čriepky,
Hádaj kto som...
V zvlnenom popoludní,
topím tvoje zmysly
v červenom ošiali.
Príbehy
V oknách Mlynskej doliny
svitá.
Každý zlatý kotúč
odvíja vlastný
Stereotypu
Som divý mak.
Darmo sa snažíš
učesať mi vlasy.
Daj pozor,
Po daždi...
Dvíham kútiky úst k oblohe,
vočiach len zrniečka vetra
a z nich kdesi v hĺbke,
utajený,
...ešte pred začiatkom...
V zrkadlách z rosy,
iba v tieň ukrytá,
vrývamsvoj totem
do štítu života.
Ja a moje "kvety"
Po každom pohnutí duše,
zrátavam chladne obete.
Ver-never ľahúčko je vraždiť,
sirôtky vbásne odeté.
Obeta dielu
Neskúšam už prosiť o slová.
zviazali ma, postavili bokom.
Nezapadám do bludných kruhov
vytvorených spoločnými silamivelikánov.
Vranýýýýýý.....
už vzlieta kŕdeľ havranov,
plížia sa ľady po zemi.
Stichajú hlasy pred bránou,
poslovia čierni a nemí.
Listom som
Padá suchý lístok
a ja s ním.
Náš karmínový oheň,
planie povetrím.
Dvaja
V zátoke objatí
spev utícha,
z plamenných labutí
padá pýcha.
Tisíc žltých margariet
Na streche tisíc žltých margariet,
tancujú jak na sklonku liet,
spojené v prameni tajných prianí,
spieva im vietor šírych plání.
V skorých ranných hodinách...
Hodiny odbili no čas stojí,
ozve sašelest v temnotách,
tichý nepokojv myšej diere,
tma zažiari, skryl sa strach,
otázka
Neskoro večer, skladám čistý list,
atrament rozlial sa vzduchom,
odtlačky dlanív zrkadle,
zanechal teplý dych
stratený
v tíšinách nekonečnej hmly
uháňa motýľ- obraz mdlý
okolo pavúka anjelská svätožiara
spásou je On, dúhu v popole uzatvára
sedemnásť
mám sedemnásť a pár bláznivých nápadov mám sedemnásť a hlavu plnú snov vlastný svet ideí detských rozprávočiek dospelých nádejí vážno-hravých očiek slobodu vánku divokosť vody nepokoj spánku lások-škrupiniek-lodí.
nechajte ma snívať...
nechajte ma snívať. nerušte prosím moje kruhy. na svet sa budem dívať všetkými farbami dúhy no nielen čierna a biela a mnoho sivých odtieňov netrhajte motýle farebné z ich tvrdohlavých koreňov.
Táborák
vo víre svetla, zrniečko slnka, do vlasov vplietla vánok mi vlnka žblnkoce piesok, v šeleste kamienkov, v nápeve triesok hrám sa so spomienkou.
Dopis
Na stole leží obálka, akoby mimochodom, len tak, tuším už čo je v nej otvorím ju, a hľa pierko, čo stratil vták jedna bodka z krásy lienkinej, vôňa ihličia, a jedna farba dúhy, z hladiny vody v studničke tri kruhy, v nežnom vánku šepot listov, tvoje kroky cestou kamenistou, a šťastná som, veď tak veľa mám, nič stratiť nemôžem, kým všetko nezískam.
list. lístoček
list, lístoček javorový
svetlo našich duší
list lístoček javorový
zvuk srdca, čo búši
starenka
starenka v šatôčke
po ceste krivotá
líca dávno rúče-
dnes rukopis života
Noc na Lazoch
nad krajinou ticho, biela perina len riečka žblnkoce,keď všetko usína zvončeky z ľadu tíško zvonia, pre tých, čo v myšlienkách hlavu sklonia kdesi v diaľke v lese, petrolejka horí, pieseň horou sa nesie, čuje, kto nehovorí. všade je pokoj, v diaľke vijú vlci letí sova kamsi, do temnoty noci. v splne mesiac na zasnežené lúky svieti tie odrazu zakvitnú ligotavým kvietím, hviezdy žiaria na jasnom nebi, keby som tak mohla ostať naveky,keby.
stále zvoní
zvoní,v diaľke kdesikovový zvon, zťažkakaždý sa ho desíchytá všetkých triaškatemné to úderynad krajinou plynúza tých, čo vo vojnách nezmyselných hynú.