Písmák Chcel by som písať
Chcel by som písaťAle po rokoch už asi neviem akoKeď myšlienok bolo plnoApadali do veršov, čo zneli svojsky krátkoČasom ako som jaAko sme my. dospeliAsi niekde verše umreliVstereotype azdaVpovinnostiach možnoInak sa už dnes píšeČastejšie píšem memá než vianočné veršeRýmy sme niekde zabudliVerše ešte žijú. Ako tienev deportačných vagónochKam samopal priniesol vzduch. Dierami do stien.
Nie pre ženy
Už viac žiadne ženy
Už len verše.
Tie spia len so mnou
Tie sa vo mne rodia
Keď tiekla tvoja krv
Bol som rytier
Ty panna
Keď tiekla Tvoja krv
Na hrade
Verše a lupene
Napíšem ti pekné verše A ako budeš čítať Jeden lupeň za druhým Spadnú ti na posteľ Kde v polootvorenej dlani Zakryjeme všetku nahotu sveta Priložím ti pery na líce Chvíľočka, dve. Zmizne ruch ulice A nestihneš sa spamätať Tie lupene ti zamotám do kučier Nech sa aj ony zavlnia Ako tvoja silueta v ten večer Pohladím ti dlaňou vlasy Zaklipkáš v tme očami A mihalnice ti pristanú. Ako tá jedna medzi prstami A nevieme kto z nás vyhrá Len čelá na seba Ako kópia našich tiel Ani tvoj malíček By sa nezmestil medzi naše pery Tak otvor mi dušu A ústa nech nasledujú. A vidím krásne obrazy Z palety tvojho tela Najkrajšiu zelenú máš pod obočím.
Otvorený list do neba
Je na vozíku
Je žena
Chce ma
Asi napíšem list
Oheň vo vani
Ponorím sa do maku
Vykúpem vchlórovej vode
Pôjdem ksiluete,
Čo sa mi črtá vprúde
Rýmy rytmov
UŽ len jedna báseň
Mi spadne na čelo
Ako slza mi na krk padne
Nesmelo