Písmák ženy s kočíkmi
Na lavičke pred mojim domom práve sedia ženy skočíkmi aveľkými tlstými bruchami atvária sa šťastne. Bavia sa osvojich celulitídových zadkoch, oakcii na prací prášok značky Palmex aočasopisoch svojich manželov, ktoré našli za posteľou pri nedeľnom upratovaní, ktoré nikdy predtým nevideli.
Aich deti, (ktorých mená nepoznajú) sa hrajú na chodníku pred domom, znosov im tečú žlté sople afarebnými kriedami kreslia po zemi dúhu. Pod ňou vyfarbujú písmeno T apotom začnú pluvať do vopred nakresleného kruhu.
Poď dole!
Už mám za tým, pomaly si lahám do trávy a zatváram oči, ktoré sa zavrieť nedajú. Ochvíľu vidieť len špičky mojich topánok sčiernymi kožennými šnúrkami, nos akúsok čela. Omalý moment neskôr cítim na spánkoch, blízko očí, ktoré nedokážem zatvoriť jemnú, ešte nerozdrobenú pieskovitú hlinu.
Len tak tam stojí, usmieva sa ahovorí, že už mi vlastne nemôže pomôcť.