Písmák Lístky vypredané
Dnes večer zavriem svoju putiku Odstrčím falošného priateľa Už neprijímam tulipány. Budem rozbíjať poháre O steny a s úsmevom
Strhnem na zem osamelého chodca Zabrzdím tri centimetre pred sanitkou Vylepím komukoľvek so zlým pohľadom
tak dlho uväznená v snehu. je príšerne horúci vymením kyslík za bežky
oblejem sa šampanským a trochu slnka ako bonus
název... názov... napoly... útočná?!
tak trochu na slučku
korenie vočiach
štipľavé azvláštne príjemné
sťahujem oponu
Dočerta s tým!
Prvý pohľad mlčí
Druhý dáva teplo
Kašľať na lásku
Ostré perličky
uhlík v duši
iba kúsok skalky v hŕbe kameniaktorý túži dobyť sochy faraónov cíti že cityho len bremeniazväzujú ostrou tmavou sponouodmieta spojenstvos morskými lastúramineverí tajným spiknutiamkeď mlčí vlastenstvouteká za tsunamiriskuje, že sa vlny na neho vyrútiav nociach keď mraky kryjú mliečne splnymožno homožno ho na prášok rozdrtia.
dych sa jej spomalí, až keď sa to vráti
tam niekde v časemedzi predtým a potomhľadela na otvorenú bránutakú vzdialenú.
skláňala sa pred morskýmivlnamia pritom nenechala zmietaťako troska z lodehoci tušila, že. trosky sa udržia na hladine.
dýchala kúskyvôníobčas jejpodráždili zraka omámili myseľ.
Devätnásťročná
Zakláňa hlavu
So šarmom cárov
Trón ešte nenašla, vidí len truhlice
Po okrajoch. ošarpané
Zatmenie
. tak bolo aj horšie, cesty po cestách
Peklo rozsiahle, zopár len krížov
tých, čo nemusia byť pokropené svätenou vodou
len iskrička skočila mi pod viečko
pŕhlivé pohladenie
odtrhol ružu, čo rástla pri mori
nazvať ho šialencom
odveslovať k obzoru
nie plávať spoločne až kbójam
podlomené ruky
kostrbato sa ti trasie
zožltnutý prstenník
do kože vryté divné škvrny
tiemoje tichotrpia vraždami
klamár s iskrami v očiach
Bunda na vešiaku ma núti utiecť
Nevyhrá.
Môj rozum sa ešte neroztrieštil
na kúsky atómov
prebudenie číslo 945
Vkúskoch vôní zprepletených sedmokrások
hľadám seba.
drvím prášok(uväznenia),
Slzami polievam lúky
Pôžička pravdy pre plavovlasú
Paľba slov vstupuje do bezvedomia.
Páni hľadajú tú symbolickú večeru
Po boku ktorej nenáhlivo zjedia noc
Plnú citov, čo začne neurčito
Krátka rutina
Topila sa vdaždi
(ne)hľadala ticho
Veď chcela len navždy
Zmiznúť vraji vzdychov
Ja nie som bosorka...
Tie sviečky, čo si videl v mojom okne svietiť
nie ja, tostrach im prikázal sa vznietiť
Razšľahal dážď napravé poludnie
bola som vtmavom plášti oblečená
Neposlušná dáma
Vústach sa mi rozhorel nečakaný plameň
odhalil ti všetko, čo som nechcela.
Ak si mojim pánom, tak ho rýchlo zabi
z hrdej drzejženskej§(p)oddaná nesmelá
Odporné Klišé a čo
Dnešným dňom sa strácam
obaja vieme
bolo to nanič.
Úplne zbytočná naháňačka, z ktorej aj tak nič nevzniklo.
Prvá Minulosť
Prišlo to strašne nečakane.
-no tak naivne upnúť sa na hlúpe zdanie
zmeniť realitu na snívanie
dokážem len ja.
,,,názov...neoriginálny, ale je pre mňa a len môj§ty už nemáš právo
Siedmy, siedmy, siedmy
deň, keď bol stvorený svet
dobre, tajila som všetko
aj jej, ktorá si to nezaslúžila(som už taká, neverím ľuďom)
Koniec, ktorý je len... slovom
Teraz už si si istý, že som ťa ľúbila
alebo myslela, že ťa ľúbim
ak dokážeš čítať medzi riadkami
ak sa tu niekedy dostaneš
Tak teda, možno...neskôr
Pripútaná ksplnu, kmesačnému svitu
Čo hladko preráža tiché morské vlny.
Prežívam slaný vzduch asvoje želanie
Cez knihu osudu, čo vie, či sa splní.
Mám nárok
Právom píšem ostrým perom
verše dažďom zmoknuté.
Právom cítim tvoje pery
len mojim snom dotknuté.
Náhle a nečakane
Vietor roztvoril nočné oblaky
aby mi odhalil chladnú krásu
mesačného splnu
Ešte nie
Vdychovala som vôňu nebies.
prvý júl volal ku mne zdiaľok
------------------------------
Zachytila som jeden pohľad-
Vdychujem tých štrnásť rokov
Pri hladine oceánunekonečný obzor. červeno-slnečnézáblesky tichakeď zastaví sa časna jedinečnosť chvílepretekáš okamžikmiminulých životov.
Zokna vnímaš
Pásy polí apesničky oláske
Kým mamkin úsmev preráža
Krvavá holubica
Netvor čiernych povestí
Ipokúša sa
Dostihnúť
Dávne sny
Daj mi pokoj, zlato...
Ak stále dúfaš
Dúfaš zbytočne
Vieš, niečo bolí viac
Než obyčajné „NIE“
Smiech nie je len smiech a úsmev je niečo viac
Smiechom vítam tvoje oči
Čakáš, že neviem čo
Mám robiť
Sama
Vieš, vždy som chcela...
Vieš, vždy som chcela
Vôňu trávy
Mať slnečné lúče
Počuť chuť
Prvá letná búrka
Prvá letná búrka
Pod stromom krčí sa každý
Tancujem
Asi som bláznivá
Hej....!
Hej, žena.
Áno, ty tam,
tá v červenom.
Poď si sadnúť sem, kočka.
Cena krvi
Teplý prúd krvi.
Sladkej.
Vhodnote zlata.
Celý svet drví.
Zhrozená
Sklopené viečka, vysušené pery
Prebehne ňou triaška
Čierny tieň
Desivé poznanie
Piatočné noviny
Dnes je piatok, čo to znamená.
Zaváňa čerstvou tlačou
Šuštiace stránky
Obyčajné noviny
A zase jeden...
Po diaľnici sa bleskovou rýchlosťou rútilo čierne nablýskané fáro so značkou 777BD. Bolo asi tridsať stupňov, ale chlapíka vklimatizovanom aute to ani najmenej netrápilo. Neponáhľal sa, ale (už zprincípu) predbehol bielu Fabiu sbezočivým úškrnom na perách anasledovali ďalšie tri vozidlá pred ním.
Poctiví oteckovia natlačení so svojimi rodinami vmalých plechových škatuľkách neveriaco krútili hlavami ahlasno komentovali výstup „ďalšieho šialenca“, potajomky si ale každý znich predstavil, aké by to bolo byť „cestným pirátom“.
Klopanie v búrke
Náhla búrka
Rýchly ťukot dažďa do okien
Niekto klope
Dutý buchot