Alenka...kde berieš tie krásne spojenia?
....klopadlo zo slov...ústa opatrne v úsmeve....
Priznaj sa, že ty sa stále vraciaš do tej svojej čarovnej krajiny za zrkadlom?
Modrá je nádherná.
Nádherná....
Před hudbou nenajdeš úniku,
nech ať tě unáší,
přidej se do řady poutníků,
smoč si v ní zlehounka duši svou,
v tónech ji naučí valčík plout.
Nenašla jsem sladší...
vystižne...ešte i temné stránky minula vyznievajú v tvojích spomienkách ako farbisté plus
Spomienky nás vedia i potrápiť, ale väčšinou iba preto, že sú už len odleskom skutočna. No i napriek tomu bývajú žriedlom našej radosti, vyrovnanosti, vnútorného pokoja. Je to taká truhlička pokladov, ktorú nám nik nemôže vziať. Prehŕňame sa v nej a klenoty, ktoré v nej ukrývame občas vyberieme, preleštíme, občas obsah v nej usporiadame inak, ale v žiadnom prípade nie sme ochotní vzdať sa čo i len bezcenej jedinej sklenenky. Nech je trebars i poškodená, či zdeformovaná alebo prasknutá.
Tie temné časom vyblednú a krásne ziskávajú na kvalite. Niekedy si ich domaľujeme. Pomáhajú nám potom prekonávať skutočnosť, ktorá je občas bolestná.
Príde. Opäť. Bez slz by si ju ani nespoznal, nevážil si ju. Určite to vieš. Niekedy je i dáždik presne to, čo potrebujeme...osvieži, prevonia, prečistí vzduch.
Všetko má svoj čas
Niekedy sa až desím tvojích pocitov, akoby som v nich nachádzala odraz tých vlastných. A ty im vieš dať takúto nádhernú krehkú podobu.
Naozaj si bosorečka...teda kúzliť vieš úžasne
Nádherne zachytený okmih v chose zvanom svet a zrejme zachycujúci chvíľu naplnenú pokojom a láskou tesne po chaose aký sa občas ráno pritrafí.
Nádherne orosenné ráno babieho leta.
Čarovná...prvé slovíčko, čo ma napadlo.
Pikantne horko-sladká s bublinkami očakávania. Krásne sa rozplýva na jazyku, myslím, že pošteklí i tie najprieberčivejšie chuťové poháriky, poteší i tie najmlsnejšie jazýčky.
Si skvelá, bosorečko.
Je nesmrteľný, znova a znova ožíva vo svojích dielach
Opojená dokonalosti povznesu,
na křídlech velebných z křišťálu pultónů,
nehodnou mysl svou nahoru k nebesům.
S úctou vzdám hold nesmrtelnému géniu.
Pár kapek z darů Euterpé užiju,
věčnosti pár doušku i přes stín Charónův.
Veď je to len zbožné prianie eunuchovo.
Dopraj mu snívať, ak na nič iné, určite narazia na nesúlad vo vierovyznaní ;) Nuž neboj, tvoj pomerik sa nezvrhne.
Určite máš pravdu, no čo s ľuďmi, ktorí by radi šepot svojho srdca premenili na slová, no netušia ako na to? Občas viem, čo by som chcela povedať, len neviem nájsť to správne slovo, či formu.
Zo svojej praxe viem, že i detičky, ktoré nemajú hudobný sluch sa neustalým opakovaním dokážu naučiť zaspievať obľúbenú pieseň bezchybne. Viem, že z nich žiadni veľkí umelci nebudú, ale majú radosť i zo sebamenšieho pokroku. Ak túžia po tom, prečo to s nimi neskúsiť?
Obdivujem nadšencov, ktorí sú ochotní strácať svoj čas s ľuďmi, ako som ja, ktorí by si radi reč svojho srdca zaznamenali v jazyku jemu vlastnom i v jeho rytme, či už kvoli tomu, aby mu lepšie porozumeli, alebo ako "zavareninku" svojho pocitu i napriek tomu, že sami neovládajú všetky tie potrebné výrazové prostriedky,okrídlené slová...
Preto vítam možnosť občas sa pocvičiť v Rymo, či Rytmocvični a som vďačná, ak ma tam občas niekto poopraví, či poradí. Alebo ak netuším, aké slovičko sa najlepšie hodí k vyjadreniu toho, čo cítim, siahnem po palete plnej krásnych farebných slabík a slov...i tých najjemnejších odtieňov. Potom je už len na mne, rozhodnúť sa, či splňajú moju predstavu a či po niektorom siahnem.
Nielen černosi milujú blues.
Niekedy len stačí zhasnúť, nechať tmu, nech hebkým zamatom poláska unavené oči i myseľ a ráno...ráno sa tá miera zodpovednosti určite zmenší, neboj...dopraj si oddých