Písmák Poézia z melódií...
Slákmi viol navodzuješ jedinečnosť. Pohrávaš sa s poslednýmizvyškami zabudnutého eganevládnej tanečnice,ktorá víziu maľuje slovamina papier.
Hráš, už zas na klávesoch môjho tela. A len skrz tvoj neexistujúci dotykmoja dušaticho spievanedohranú melódiu umelca.
Čiernou ružou
Darujem tičiernu ružunech dopovie mojeáno. Vkocke zľadu utopenánedá ti dnessladko spať.
Ukradnem si ztebakúsok ,roztopím ťa mojim chladom. Aj tak budem len tá malábez mena.
Snívaj
Snívaj, len snívaj.
Ja ti v oblakoch postavím hrad zo zrnka piesku.
Ponorím sa v oceán a vylovím lastúru, ktorá každú tvoju slzu premení na ružovkastú perlu.
No ráno ti potom odnesie hrad v oblakoch ďaleko, do neznáma.
Chcem ťa čítať
Tak mi napíš niečoo sebe. Chcem ťa čítať,keď ťa už nemôžem maťtu, vedľa seba. Chcem čítaťdo posledného písmena,do poslednej bodkyza Tvojou strohou výpoveďoudlhšou akovšetka matériazemského bytia. Prečítam každé chvenietajne zapísanémedzi riadkynašej vlastnej morzeovky,ktorú tak dokonaleneovládame.
Rozlúčka
Zasa ma opúšťatak ako každý deň aj dnesmi dáva pomyselne zbohomAide obšťastniť stovky ďalších
Kdesi Tam
Aj dnes som videla že odchádzacez listy moruše pred mojím oknom
Mráz mi prebehol po chrbtea posledným neprítomným pohľadomsom ho poslala za inýmiTak ako každý deň
Dotyky
Zas pristupuješ bližšie,ako by si mal. A jediným dotykom dostávaš ma až na vrchol bytia. Na kraj strmých skál,do najhlbších miest oceánu,kde ukážeš mi všetky skryté krásy. žitia podstatu.
Jediná?
Somjediná
vyňatá zo státisícov.
Ty jediný z celučkého sveta.
Zobrazená v tebe,
Expresionizmus impresie
Ležím. A zasa sama. Zahalená do tmy noci,rozkošou svietim hviezdam na cestu.
Opitá sladkosťou Tvojej jedinečnej moci, stávam sa nevestou kradnutou z protestu.