Jeseň.

Dážď mi už zbrúsil závity

a kľudne ďalej padá

ten rytmus mám v mozgu vyrytý

a v žalúdku... hada.

Tma mi už padá do očí

a slzy darmo roním

aj Mesiac mi chrbát otočí

len nemo hľadím za ním.

Cítim jak svet sa otáča

ja darmo kričím "Zastav!"

už zas som miesto koláča

len dieru z neho dostal.

Hlava mi zvoní do ticha

jak bronzový zvuk zvonu

môj kľud sťa hradby Jericha

sa rúca bez pardónu.

Už vo mne rastie tušenie

že je to moja vina

nemal som depku z jesene

zapíjať litrom vína.

:-)