Stropy
Srdcové svaly a vulgarizmy
Ná (hodné lastminute)
Ľudia sú ako palacinky
Ste sami. Uprostred celého vesmíru, uprostred celého nekonečna a máte svoj život a životy tých druhých ako na dlani. Aj so všetkým čo k tomu patrí. Skúste otvoriť dlaň, zadívať sa na ňu a predstaviť si všetkých ľudí s ktorými ste sa kedy vyspali a potom o nich napísať.
Betónové nebo
Škoda, že som o nej nenapísal včera alebo predvčerom alebo pred rokom. Škoda, že sa do mňa dostala, tak naozaj dostala až dnes. Vlastne ju poznám len pár mesiacov a skutočne poznám len týždeň, pred siedmimi dňami do mňa spravila akúsi neviditeľnú stopu, hniezdo ukrývajúce sa pred celým svetom.
Milujem ju.
Ako som prišiel o sny
Ešteže to bola ľavá ruka, pravou som mohol aspoň čarbať tie svoje skice, tie machule na prázdne zdrapy, ktoré mi už liezli na nervy v posledných dňoch, ktoré som tam nedobrovoľne strávil. Dva týždne zavretý medzi vybielenými stenami a chlórom páchnucimi podlahami. Mal som tam asi milión ceruziek, pár štetcov a dvojo balení temperiek. Všetky tieto veci ma držali pri živote.
Žltý most
Včera som mal čas. Ľudia ho väčšinou nezvyknú mať, no ja som ho mal amal som ho dosť. Až som sa sám čudoval koľko. Vten deň bol pre mňa nepodstatný len jeden časový údaj: tri štvrte na štyri.
Jej jeseň
Vyrazíš mi medzi lopatky dych keď mi budeš stáť na palcoch raz a lampy budú svietiť len kvôli nášmu päť minútovému životu keď ťa spočítam a vyjde mi x krát nekonečno . možno aj viac a dlho do noci budem vydychovať kokos až kým nevyblednem na tú tvoju až príliš zelenú jeseň.
Pár dní odo mňa
nevyprchala a ani sa nevyparila postupne a tak pravdivo že ňou dýcham do takého raz až ma zo seba ostrihá možno kvôli jej všetkému a kvôli môjmu ničomu zmizla za kohosi roh len pár dní odo mňa a práve vtedy keď som začal veriť lebo pouličné lampy ňou stále žijú.
Noc
noc má svoj život čas netiká cez tvoje srdce len tak náhodou uniká ti medzi prsty keď nestíhaš dýchať keď sa len tak plazíš po mne a zanechávaš zelenú a ja ťa vnímam tvojimi (až príliš hlučnými) srdcekrokmi pod mojou kožou.
Z dvoch úst
napísal som na okno naše mená a počujem len ich ozvenu z cudzích úst niekto ich šepkal ako tvoje prsty v bonboniére nočné kroky tvojich čokoládových bozkov na podlahe mňa.
Utiecť
utiecťhocikde do nehmotna kde je naša skutočná podstata aj s jablkom odstirhnutý od všetkých šnúr rozkrídliť sa nechať plynúť milovať sa utiecť.
Nebo s veľkým E
verím na to tvoje nebo s veľkým E kocky ľadu v tvojich ústach pod mojím jazykom po daždi a cítim len to ako sa na zimu topí raz budeš pršať 3 dni v kuse do Mňa a aj tak vždy budem mokrý až po uši Teba.
Nehmotné nočné zívanie
naše nehmotné nočné zívanie len do zajtra a raz možno príde zelená ako Ona zababraná s ústami od čokolády po tme držím ju za ruku zakaždým keď žmurká na strop len donedávna som jej veril že mi ukradla dušu a má ich obe.
Farebná
pehy si nechaj pre druhých aj tak vieš že si ma na ne dostala na bezfarebnú jeseň medzi akýmsi spektrom teplých farieb Teba a studených slov Mňa .
Lepkavé nekonečno
zastri ma až na dno na môj koniec tvojich lepkavých prstov naše rovnobežné sny preložené tvojou nohou už nie sme v nekonečne ale na dne čohosi až príliš rovnobežného tvojich lepkavých prstov v mojich vreckách.
Tuš
v žilách ti koluje iba čierny tuš nič iné a aj tak píšeš len ceruzkou na moju hlavu že vraj si ho pila keď si bola malá ale to ti neverím lebo máš pehy a nie od tušu od čudných ihiel čo ti do konca života budú pribúdať na srdci.
Tvojich 10
tých tvojich 10 vždy si ich mala aj teraz na pobreží ležím vedľa teba nahý a mám 5 a počítam koľko máš čakať od 5 do 10 milión sekúnd našich vymyslených písmen o afrike.
Raz nebudeme
raz si ťa vystrihnem od všetkého ako včera na celý deň nebudeme ničíma všetkým ukrytý v pokrčenej deke na pár hodín po tme v našom svetle.
Po strop
nekonečná zelená ako jej sny a ticho už nemám pocit že raz po ňu prídem do obchodu a kúpim ju za nič jej vrecká sú už plné len ti dýcham na šiju s dlaňami v tebe v tvojom nekonečne po náš strop.
Tvoja posledná do mňa
Do neznáma už sa nebojím tej tvojej zelenej ako pred týždňom ako po prvýkrát za tvojimi oknami neznámo tvojej samej seba zelená ako tvoje pouličné čakanie do mňa.
-4-
už nechýba veľa to že poháre majú svoju smrť si vedela už vtedy keď si ich fúkala nočné zívanie tých usmrkaných sklenených strašidiel a piješ ako o život do smrti pohárov.
-39-
r a z z teba spravia človeka takého toho čo má dve oči a pár spomienok že kráčať budeš nohami tvoje vlasy budú vlasmi a po ulici budeš kráčať rovnaký ako tí bez života.
-22-
v ý h o v o r k y samé výhovorky že si vypila more a tak nie neobranuj ho môžu za to všetci viem že máš veľké srdce a dažďové pralesy ešte len lížeme no raz ich zješ aj s č e r e š n i č k o u na torte.
-14-
krátke správy ,,,,, . - - - - a čo ja viem čo ešte dávkuješ to do mňa ako naozaj prvá línia svätojánskych mušiek cez mobil.
-15-
prežila si bez seba dve sekundy a už si celá bez seba ľadovec v podmorskom ohni naivita toho že život sa točí okolo teba moje sebectvo pre trochu teba pár zrniek tvojich sĺz a oči sveta už nebudú smädné.
-36-
dozaista ma vypíše tá tvoja netrpezlivosť na oko pokojné striedanie dňa a noci po malých dávkach do mojich žíl lebo peklo sa nezrodilo len tak pre tú tvoju netrpezlivosť ma raz privedieš do pekla.
-33-
nohy chodia už len po vyliatych korytách tvoje kamene do mojich nôh len aby ťa nevytopilo zakaždým opakuješ keď si jeden necháš pre seba s vreckami mokrými od tvojich kameňov.
-8-
aj vtáci to už vedia že slnko sa roztopilo z teba prežiarila si ho .
Tvoja celá
Naukladaná ako v čistiarni nových duší vyžehlená para v komínoch tých tvojich pomalých srdciach len sa nerozdaj celá nechaj mi tvoj pohľad na zajtra za zrkadlom prosím vieš toto nie je zem kde je koniec sveta len opakujúca sa jar a tvoje stopy do mňa .
-27-
zapísala si ma ako more do pohára lákaš ma na tie tvoje zreničky a tvoje zuby už nemajú tvrdosť v mojej koži z toho že toto je len láska v pohári.
-30-
dúfam že mi veríš vieš tá tvoja nahota mi príde neskutočne nahá.
-40-
a nad ránom si si ma kúpila za dve žuvačky na jeden život už nie si ako kedysi vystreté nohy cez okno s úsmevom kostrbaté rána ako tvoje písmená na mojich dlaniach pískal som donekonečna tvoje oči len pre to že som ich nemohol opustiť už ma nelákajú ti tvoje rána lebo nie si tak keď ma nabudúce stretneš radšej ma obíď.
-6-
minúta po minúte do tvojich nočných už aj tvoje vlasy to vedia že dookola sa prechádzaš dokola vlažné kvety za oponou nás už aj tie kvety rastú naopak a divé maky skrotli lebo vedia že ty si sa zbláznila.
-54-
minúta v pekle láva tvojho tela a žiariš ako néon nad teskom minúta bez seba všetko sa spojí a je dokonale oddelené tvoje telo nie je tvoje minúta uprostred pekla stav keď sa ti nohy tlačia do hlavy a naopak oči ti tikajú ako hodinky a žiariš stavom po ráne.
-29-
raz budeš dýchať aj tak za to že si že ten tvoj večne deravý pohár preleješ budeš dýchať aj za vodu tá tvoja nočná mora tvoje zlé sny v mojich pohároch .
-57-
cítiš to (teplo jej tela) už dávno zaspala dýcha poriadne aj oči ma pritisnuté k sebe ako keby naschvál ale podvedome sa usmieva má iné problémy vláči malú černošku po obchodoch chce jej ukázať pravé zlato a teraz beží po dne oceána (to vždy chcela) veď každý máme detské sny vlastne aj mňa už ťahá za rukáv tak poď už nebudem čakať donekonečna aspoň stihnem žmurknúť na lapmu (už vie čo má robiť) a noc nás zahalí do svojich plášťov.