Písmák .. márne
z jesennej hmly vlhnú oči dávno po dušičkách prázdne kotúče toaletného papiera počítajú dni a týždne už neverím .
obeh
tvoje pohladenie sa pomaly rozpúšťa na pokožke preniká do krvi a pláva k samotnému srdcu.
anjeli vlakmi nechodia
ráno na nočnom stolíku obálka zalepená bledá prvýkrát vidím (tvoju) posteľ nepreležanú chladnú kávou zohrievam vzduch dychom zvlhčujem okná ako v to letné ráno keď som čítal praskliny na stenách boli to slová v dlaniach stará cigánka za ne pýtala stovku odkrývam závesy púšťam do izby (naše) slnko v kuchyni nachádzam odsunutú stoličku a cesťák.
23. október
čierne dáždniky
temný baldachýn zakrývajúcich očí tíško spriadajú svoje úmysly nastaviť tieňový závoj nepreniknuteľnej clony mieniac neukázať viac než nič prevýšiť život sám udupať ho k samotnej zemi pohltiť rôznobytie držia hrdo nepohnuté ramená hovoriac tak vlhko o záchrane
skoro zabudnutá
zem sa (mi) točí
pri kotúľaní v tráve strom z nebaoblak z lesov rastie
v špirálach emóciídotýkam sa tebanič nevravíšnuž šteklíš ma ibavečerom mi sľubuješnovú nádej v násráno sa však stratíša ja neviemprečo zas
jesenným lolitkám
jazykom ti vložím do úst červenú lentilku vrátiš mi ju keď zčervenáš modrú ti pošlem v obálke ak prvú prehltneš.
kedysi (aj) v Tatrách
pred rokom boli tvoje slová papradie dnes sú ihličie ak to pôjde takto ďalej veterná smršť ťa neminie.
... ľahkosť bytia
/ pre martinez . sme ako púpavové padáčiky fúknu do nás a my sa rozplynieme po krajine na malom kúsku zeme si vytvoríme náš mikrokozmos oplotený bambusovým plotom kde nikoho nepustíme až jedno ráno sa zobudíme fúknu do nás a my opäť poletíme .
duobytie
skočím do teba rovnými nohami kruhom na hladine mi odpovieš spolu sa ponoríme bez kyslíka chvením urobíme vír ktorý všetko nepodstatné utopí bruškami na prstoch sa ma dotkneš spomaleným bozkom ti odpoviem po prvom vynorení spolu zahynieme.
moje interCITY
ranné kávyvracajúce ma do rea(u)lityzanechávajú na dne SóSposledný vý(krík) púšteblížiac sa do záverečnej stan(ice). kde ma zas len teplá káva zohreje.
pozitívny
pozitívnyv absolútnej nemožnosti tvojich dotykovoscilujem pozitívnyvyťahujúc novú ihluberú mi moju krvTak už ma lieč. Počuješ. Pretiahla si ma predsa TY,anjelik môj. nenávidím samaritánske úsmevy bielych plášťovVraj som ako malý chlapec.