Písmák pousmiatie ? slnka
Všetko už bolo povedané
Všetko už bolo prežité
Všetko nám bolo dávno dané
Vyznania ba aj reči plané
váhanie
že už mi neveríš
ani sa nečudujem
prevahu už má tíš
s citmi sa nežartuje
svätoštefánskym.....
dal Boh vlasť človeku.
obávam sa, že nie
len vyvolený národ
jidiš už v praveku
autumn
na sklonku žitia v nádhere bytia
v šuštiacom lístí chodníkom istým
už žiadna príťaž brániaca mi Ťa
pre koho žiť mám dávno som zistil
"normálka"
čo sa to stalo pod slnkom.
zdá sa už zase nič nové.
potôčik inak nežblnkol
slová sa tešia do viet
Appolónovi
si . a obaja to viete
telesnou láskou dal si jej sľub
v súboji s časom vyhraný pretek
od teraz už len ju si ľúb
ranenej srnke
už som to pochopil
čo nemá význam chápať
stálo to veľa síl
na hrane priepasti
tak teda dobré ránko :-)
do bodiek záľahy odkaz si dala.
. o videní svojom a citoch k nemu.
chlieb náš každodenný
rád darujem Ti vášeň
hoc zištne trošku
nepopieram
obavu z túžby našej
Tebe
som muž čo píše verše žene
ja o Teba stojím
no Ty. neviem
mám stále všetko chápať
smutnej priateľke
ľahko je ublížiť človeku
dušu čo svoju na dlaň si dal
túžbu po priateľstve každý má odvekú
stisnutie pri srdci podobné náreku
Nádej
občas sa stane že praskne dôvera
zabolí v hrudi . zmení to náhľad
myseľ si odeje smútočný overal
má mŕtvy ideál pre sebou váľať.
všetko niekam speje ...
stiesneného pocitu tieseň
jesennej melanchólie
samoty blížiacej sa pieseň
do smútku záhuby sa nežeň
neznámy
hľadajúcej duši.
bolestné je poznanie
významu krásnych slov
čo srdce naplnili
mužský princíp
je dar byť mužom.
. koľké závidia nám
citlivú dušu mať plnú túžob
sem tam aj košeľu skrášlenú rúžom