Písmák Na brehu rieky
Aké ľahké je zabudnúť
keď máš v očiach hviezdy.
Aké jednoduché,otočiť sa doprava
a vnímať úplne iné veci
Vážka sadla mi na nos
V rannej rose,máčala si bosé nôžkynabrala za hrsť farebných kamienkovkeby mala znova pätnásť. vrátila sa myšlienkamipadala a padalaznova sa zrodiťdo večnej mladostihľadieť na mesiac pomedzi prstykeby mala znova pätnásť. hviezdy by ju bozkávali na čelokropili jej smiech. Poďme bežať po lúkeplnej vlčích makovslnko nám steká po vlasocha smiech je tak naozajstnýakoby sme ho našli len včerabol spadnutý pod višňou.
The PERSON
Ja by som bola tiež,sama na seba nahnevaná,keby. keby mi to nebolo už nejak jedno. Alebo. lepšie povedané,takto mi to vyhovuje,musí to tak byť,inak to nejde,inak by som to nerobila,zvykla som si na to,nechcem to meniť.
???
Kde je ten túžobne očakávaný senčo premení čierny deňna farebnú ilúziuktorá je prívetivejšia než všetko ostatné. márne hľadám svetlo dňakeby mi aj niekto povedalkde mám hľadaťurčite by som vykročila opačným smerom.
Čierno čierna tma
Ach,tie ľudské kurvy,čo ťa nútia prežiťtá nádherná zlomyselnosť,čo ťa láka do záhubyje také podstatné tu byť. tu,na tomto miestektoré sa len tvári že je pestrofarebné. Skladám útržky posledných chvíľzabudnúť je pre mňa najväčšou útechou.
Možno
Do zlatej klietky sa už nikdy nevrátimnikdy,nikdy,nikdyje prvý máj a ja z diaľky pozorujem jejdetailne vypracovanú štruktúruakoby náhodou boli pootvorené dvierkanikdy viaczbohom zlatá klietka.
Ako...
Kráčam,ani neviem kamhľadím ponad plecia falošných mýtovpočujem len tlkot svojho srdcažiadny smiechtak oslobodzujúci,ako zmrzlina v lete. Pohodlne sa usadímprikryjem sa dekou z vtáčieho periapohrávam sa s vlasmivychutnávam dúšky zamatového mokunado mnou ohňostrojpekná predstava. ale za oknom je búrka. Zdá sa Ti,akoby to bolo celé iba výmyselalenebudem Ťa presviedčať,že to tak nie jemožnomožno niekedy,niekde,v inom svetepochopíšže tá celá márnosť,bola zmysluplná.