Predstavila som si to ako výstup v šou Satinského a Lasicu. V podstate oni mali radi podobné chuťovky, takže by sa to tam pokojne hodilo a malo by to obrovský úspech po 50 rokoch na youtube ;)

milujem momenty .. :)

v princípe... ak by som sa na to mala nejak pozerať s nadhľadom, suhlasím s autorom série interpretácií Derekom Rebrom (kniha Jej mesto v jeho svete), kde celú túto problematiku pojal nie úzkoprso, skôr si cení obe pohlavia, pričom dáva dôraz na schopnosti.

Možno budete so mnou súhlasiť, možno nie a možno to, čo teraz napíšem tu už niekoľkokrát odznelo: tak ako po stáročia funguju rodove stereotypy, tak funguje aj protiklad, teda rovnost rolí. A stred, ktorý spája tieto dve kontrastne veci su jednoducho schopnosti muzov a zien, ktore niekedy su uplne stereotypne a inokedy su vynimocne. Tak su niektore zenske autorky lepsie, ine horsie. Rovnako to plati aj o muzskych autoroch. :)

StvN: ono v podstate mám na to viac ako podobný názor ako ty... nejako nerozlišujem a nerozdeľujem ľudí do tried a podobne, v princípe mi to je jedno, aké pohlavie to napísalo.. možno akurát tak súhlasím s jedným názorom toho týpka z knihy, že väčšina tej ženskej literatúry (tej céčkovej) je skôr zameraná na priebeh fabuly a rozvoj vzťahov a nie príliš na akciu a pohyb a nejaké akčné a živé riešenie problémov, ktoré sa zase skôr nachádza v mužskej (céčkovej) literatúre - ak by som mohla uviesť ako príklad primitívne a jednoduché akčné príbehy s predvídateľným dejom bez nejakej komplikovanej zápletky, v ktorej týpek len príde silou a zbraňami riešiť razantne nejaký problém.

Uznávam, že jednoducho tí mužskí autori, ktorí sa stali nesmrteľnými, tak v ich knihách bolo čosi viac ako akcia, ktorá ich robila zaujímavou a výnimočnou. ... Z tohto mi vyplýva už len to, že v princípe môže písať každý, no nie každý je spisovateľ (asi chápeš, ako to myslím).

Okej, :)))) Veľmi pekne vám ďakujem za vaše názory, som vám za ne úprimne vďačná .. :) veľmi ste mi pomohli svojimi pohľadmi na tento "problém."

Ešte raz ďakujem a PEACE! ;) :-*

Don: Och, čítam to po dvoch rokoch a pozerám, že od tretej štvrtiny príbehu je to veľmi predvídateľné ... :D ináč ďakujem.. tiež z toho cítim pokoj. :) ked to čítam s odstupom času :)

:DDDDD

:DDDDD vtipná historka.. mierne klišé.. :D

:DDDDD vtipná historka.. mierne klišé.. :D

stačí asi povedať, že sa mi to páčilo.. :DDD pardon, dnes mi hrabe :DD proste páči. /*

hm, okej, je jasné, že v Češi túto tému berú veľmi citlivo a naša generácia to nezažila a nevníma to až tak, dokonca Slováci, chápem.. 

Tak či onak, ten prechod v tom, dialógu je veľmi náhly.. niečo tam chýba aby to bolo také ladné. 

Kamaráde, písanie o genocíde nie je zrovna najľahšie a je dosť obtiažne túto tému poňať ... vôbec nejako.. môže sa o nej písať s absolútnym chladom, naturisticky, ale aj tajomne, nehovoriac o tom, akoby zastreté strachom, po určitom čase, z niečieho rozprávania a podobne... 

Keď som začala čítať tento kúsok, tak sa mi hneď opomenul tvoj román - česká dedina, slovenčina, kamaráti, deti - a povedala som si, že síce na tom nie je nič zlé, ale bolo by fajn sa už aj niekde posunúť. 

Trochu sa mi nepáčil spôsob, akým si sa dozvedal informácie, čo sa vôbec stalo - prišlo mi to trochu neprirodzené - ale tu narážam len na to nadväzovanie na to, ako ona hneď priamo zmení tému z otca na tú fotku. 

A ešte asi nie som na koncové pátosy. :D Ospravedlňujem sa. Celý príbeh je napísaný tak ľúbivo, že tá surovosť udalosti ku mne prišla len cez priame babkino rozprávanie. Koniec je tiež síce zmierujúci sa ale stále ľúbivo jemne napísaný. Je jasné, že detský svet vníma realitu ináč, vojnu dupľom, genocídu raz toľko, ale ..uff... zmenila som názor po zhliadnutí filmu Wenecja (Poľsko) - zmeníš ho aj ty. ;) 

Nemám nič proti mafiánskej a špionážnej tematike, ale keď sa robí, tak by mala byť tiež mierne prešpekulovaná tak, že to čitateľa uvedie do deja, udržiava jeho napätie a ohúri ho scénami, zmenami oblekov, charakterov ľudí, strán dobra a zla... fór a zrádne je to, že veľa podobných modelov je tu kopa a teda je ťažké sa vyhnúť stereotypu písania tejto témy. Možno sa ti to bude zdať zvláštne, ale úplne inak by to celé "vypálilo" keby si použil české resp. slovenské mená. Úplne inak - to mi ver. Takto to hneď dáva predstavu príbehu vytrhnutého z Krstného otca alebo iného mafiánskeho filmu.

Tvoj príbeh má síce drobné chyby, ako už aj Patrik vyššie naznačil - ten oznam na železničnej stanici v Bratislave. ale sú tam aj iné drobné chybičky, ktoré príliš poháňaju dej dopredu a teda vylučujú napätie.

Najťažšie na poviedkach sú konce - ak si mal s ním problém, tak to ti verím, tiež s tým mávam obyčajne problémy. Tu je veľmi dôležitý ten koniec. Je trochu dosť predvídateľný, teda... držím ti palce ;) možno by bolo zaujímavé, keby ich Wayne všetkých zastrelil, alebo keby sa vo vlaku vyspal s Valériou, tá by potom mohla ešte zamiešať karty a tak.... :)

Neviem, či by nebolo vhodnejšie usporiadať jednotlivé odseky chronologickejšie a ešte na nich trochu popracovať. Dejový rámec sna je síce jednaz možností, ale nemyslím si, že v tomto prípade bola tá najšťastnejšia, pretože to pôsobí predvídavo, aj keď to tým klincuješ - to je asi ešte horšie, lebo dovtedajšie snahy zakoncis niecim uplne klsickym.

Neviem, počula som o tehotných ženách, že maju velke výkyvy nálad, čo vidim aj v  tejto poviedke... :) Téma to nie je zlá, len je obšírna. veľmi obširna a toto spracovanie má čosi do seba, ale este to v tom nie je take jednoznačné. 

Patrik: odseky tam v podstate nemajú ani čo robiť, rozmýšľala som nad nimi, neboj, a nemali by tam význam, pretože rozprávač je len jeden, Vidíš tam síce niekoľko postáv, ale vidíš, že celý ten odsek vyjadruje jednu myšlienku, jeden pocit, ktorý je síce zložený z viacerých motívov, ktoré sú na seba tak nadviazané, že tie odseky by rušili dojem. ber text ako jeden odsek. Chápem, že sa to tým pádom ťažšie číta, ale má to svoj dôvod. 

Vykašli sa na motív krupičnej kaše - ber to len ako symboliku detstva a bezstarostnosti - proste obdobie, kedy nikto nič neriešil, všetko bolo jednoduché a o všetko sa postarala mama a okná majú inú platnosť - keďže sa na nich pozerá, tak to bude jej pohľad na svet.

Keďže som to písala a nerozmýšľala nad tým a teraz si to čítam znova, tak sa hrám s metaforami, so slovíčkami, so slovnými hračkami, s farbami, s nadväzovaním viet - zámerné opakovanie niektorých slov - prečo? pre určitý efekt. Preto ti to možno príde patetické, ale na druhej strane, predsa sa jedná o psychológiu postavy a toho, čo chce v závere urobiť, čo mi otváralo otázky: Prečo? Ako k tomu rozhodnutiu / situácii prišla? Čo bolo príčinou? ako sa cíti? Ako a kde by najradšej bola.Ona sa nachádza niekde medzi patetickou minulosťou a stereotypnou súčasnosťou a aká bude budúcnosť? ... :D to si ešte dopíšem :D

"vírusová rýchlosť" - "vírusová" - epiteton - básnický prívlastok - teda nejde o to, či je to spisovné alebo nie. Vírusy sa v organizme šíria rýchlo :) a nielen v organizme. :) 

Nicollette: pokiaľ vidíš v celom texte len krupičnú kašu, tak - ako sa hovorí - pre jeden strom nevidíš celý les. 

Podľa mňa "psychologický" znamená psychoponor do postavy, nejde tam o príbeh, ale o vykreslenie pocitu, ktorý postava zažíva, resp. ak je postava niečím zvláštna, tak vykreslenie jej pohľadu na realitu. To je asi jeden z mála mojich pohľadov na význam pojmu "psychologický". Neviem, ako si ty vysvetľuješ pojem "psychologický". 

Verím tomu, že ten text nie je jednoduchý, ale keďže ja mám rada nie-jednoduché texty, ktoré mi myšlienku "nenaservíruju" priamo pod nos, tak potom aj ja budem podobne písať a vytvárať si vlastný štýl. :)