Písmák inak
chcem si ťa ponechať nažive
aby som ťa neskôr mohla zabiť
túžim byť nablízku, keď sa budeš snažiť
pochopiť túžby
zutekala
sediac pri sviečkach
rozmýšľala
a kradla im vzduch
niekoľko slov pomiešaných s dymom
práve tak ako ty
polootvorená škatuľa
plná zvukov, piesku
a svetla
robí ho chladným
medzery prehliada
nočnými paralelami
mesiaca
cez ihličnany
prediera sa prúd
už nevidíš
mŕtve ramená z fliaš
ohýbajú trávu
v páse
a dusno padá na omietky
ráno
obrys konárov
nosených na brehoch
mieša bahno
s tupým zvukom drôtov
hodinové ticho
užmolené svetre vodnatejú
prižmurujú prstami západy
potiahnu si z posledných vdychov
a ukradnú slová na zvyšnú silu
(ne)konečne
motýle
s nočnými krídlami v popole
a ďalšie tykadlá
sfúknutím mávnem
poklop
steblá s čiarkami
zvraštené, tiché
zadržiavajúce sliny
čo čakajú na deviatu rannú
kúsky
blesky v nalámanom skle
stekajú čierne po líci
a hrmia, zvláštne hrmia
až modrý vzduch