To nie je moja chyba!!!

Ležali sme pred modrými svietiacimi monitormi ako opití Trójania pod dreveným koňom a ani sme si nevšimli, čo sa na nás chystá. Nikto si tak úplne nevedel vysvetliť, čo sa stalo, pretože naša omámená kolektívna myseľ ešte nestačila začať spracovávať ten sureálny obraz, ktorý naše oči už videli.
Bol to presne ten typ momentu, v ktorom Michael Corleone mohol nechať spadnúť zbraň na zem a pokojne vykráčať z podniku vymaľovaného mozgami dvoch mŕtvol pomedzi večerajúce páry.
Totálna paralýza prekvapením, keď náhle vaše doterajšie chápanie skutočnosti nevie prežuť obraz vo vašom oku.