Sorry, ja som to do toho prológu asi napísal zle. Moja chyba. Ja som to písal ako námet. Proste sa mi myšlienka okolo tohto deja vynorila v hlave, tak som to skrátene spísal s tým, že sa k tomu možno niekedy spätne vrátim. 

Skôr ma zaujíma, či si myslíš, že to ako príbeh funguje a drží nejakým spôsobom pohromade.

Díky za poviedku, urobila radosť. Pre mňa príjemné nahliadnutie do "old-school" školy. :)

Tip.

Podľa mňa je to napísané skvele. Ale vážne mám pocit, že to je len ukážka z románu od Danielle Steel, nie niečo, čo by sa dalo pokladať za plnohodnotné dielo. Jedine, že by ten "výlet" symbolicky opisoval daný vzťah. Možno? Potom to bude niečo podobné ako jedna z mojich poviedok.

Ale ten výlet je opísaný fakt krásne - idylicky. 

To je strašne super! Aj keď som celkom neporozumel samotnému záveru a asi mi uteká pointa, veľmi dobre sa to číta a máš ozaj jedinečný štýl.

Dávno som nič tak dobré tu na Písmáku nečítal. Tip :)

Díky! Neviem, ako to myslíš - "nejistě". Snažil som sa, aby ten dialóg tak pôsobil. Poznali sa krátko a on mal pocit, že sa s ním len zahráva. Pritom on ju mal tak veľmi rád. 

No a v druhej polovici som chcel, aby bol chaos. A aby sa to zohralo strašne rýchlo, aby odišla a stratila sa ako ten vlak.

Zmysel? Ani nie pre čitateľa, ale pre mňa má obrovský. Teda, ja neviem, či to má nejakú hodnotu. Ale mne jej napísanie veľmi pomohlo. Keď som tú zmäť pocitov dostal do nejakej súvislej formy "na papier". A čosi som si domyslel, aby bola duša pokojnešia a hotovo, nemusím sa s tým viac trápiť. Samozrejme že to nebol opis konkrétnej situácie, ale popis vzťahu pomocou tohto obrazu.

Ale ak sa ti to páčilo ako náladovka, tak som veľmi rád. :)

Pokiaľ viem, ten "dialekt" sa volá slovenčina.

A či by si radšej dáke nárečia, šuhaj? Liptovskô -  švábku, ozdaj ňe bandurky si dáš. A keď ňe, ta še zeber a choj na cmiter, nezabudni si ambrel, ni? Steš-nesteš, dójdem pri Tesco a hybaj čil, bo už začína duť veter. :)

Ďakujem ti, Tucci, za tvoju kritiku. Každý názor si vážim a beriem ho v úvahu.

Ale samozrejme ak by som mal prepisovať alebo mazať všetko, čo mi tu kto napíše, tak na "papieri" neostane nič. Lakrov mi vytýkal skôr prvú časť. Ty zas poslednú, ktorá sa pre zmenu pozdávala Lakrovovi najviac.

Aby som sa vyjadril k tvojmu komentáru. Tiež nemám rád rôzne poviedky s otvorenými koncami alebo také, v ktorých nevieš, o čo vlastne ide. Ale myslím si, že tu nemáš čo riešiť.

Skús si predstaviť, že je 10 hodín večer, stojíš v tmavej izbe, ktorú blikotavo osvetľuje telka, a na gauči pred ňou sedí skrčená osoba - Divák. A potom potlač všetky vnemy, aby ostali len tie zvukové. Hoď ich na papier a z nich by ti mala vzniknúť posledná časť tejto poviedky. Nič viac v tom nehľadaj. :)

Ak mám byť celkom doslovný, Divák je postava nenáročného diváka, ktorý večer zapne telku a prešťukáva za radom programy, aby nakoniec skončil pri Teleshoppingu. 

Dúfam, že autorovi nebude prekážať, ak budem trochu kritický a nedovolím si celkom súhlasiť s ostatnými názormi. Totižto, veľmi sa mi tvoja poviedka nepáčila.

Doslova ma iritovalo tvoje vysvetľovanie zrejmého a miestami nepodstatného. Napríklad: "Som frajer, lebo mám prebrúsenú hlaveň," alebo toto: "Vypadal jako bezmocnej dědek a já ho podcenil."

Tiež som mal občas pocit, že hlavnú postavu nepoznáš ani ty. Niekoľkokrát si jeho myšlienky a názory protirečili. Takže ak to nebol schizofrenik, tak to moc dobré nebolo.

A koniec mi pripadal trochu trápny (tak, ako podľa teba poprava hl. postavy starým nemohúcim dedkom). Každému muselo byť dopredu jasné ako to skončí, takže to nebolo ani trochu dramatické.

Sám sa priznávam, že nie som žiadny spisovateľ a svoje prvé práce som sa odvážil napísať len nedávno. Takže môj názor nemusíš brať veľmi vážne. Je to len mlj pocit ako čitateľa. :)

Ďakujem za názor. Ja hlavne nie som spokojný s opisom postupu starca, príde mi to strašne monotónne a bez života. Neviem, ako prostredníctvom rozprávača 3. osoby opísať pocity, náladu, ako navodiť atmosféru... budem musieť čo to okukať. 

A samozrejme ťa uisťujem, že ďalej to nebude pokračovať, ako si myslíš. :)

Neviem síce, aký útvar to je, ale podľa toho, čo píšeš, účel to splnilo. :)

Ono to pramení z toho, že mám celkom problém brať čokoľvek vážne. Aj toto mal byť seriózny začiatok poviedky.