Čierny Peter
Je chladné májové ráno. Obloha je jasná, ale nad vozovkou sa vznáša ľahký opar. Aj preto dnes ide Aneta očosi opatrnejšie. Keď sa cesta zatočí na východ, udrú jej do očí prvé lúče slnka.
Tamagoči
dnes som
odložil tamagoči
-hra skončila -
lebo viac ma teší
Bolenie
Prečo to bolí
keď chladne
list na zem padne
ako útržok minula
Nemoc
Jak to bolí
keď zaznie ticho
Spoločný smiech
pominul sa preč
Ztichnutí
Když city začly plát
s tebou na koleji
píšem odysey
Hudba přestala hrát.
Neschopnosť
Krásna
Až zavládol strach
Dýchať
Nech nezmeníš sa
12.10.2016
12. 10. 2016
Takže osem minút. Neochotne som tam stál anepatrne sa chvel vdotieravej zime.
VO VYMYSLENOM MESTE
VO VYMYSLENOM MESTE
Spokojne som tam sedel, nechal sa oblievať slabnúcimi letnými lúčmi. Okolo sa pomalým tempom vláčili húfy turistov, no aj tak to vyzeralo, že každý jeden znich sa kamsi náhli, uteká. Je to zvláštny pocit – na chvíľu zastaviť, vybočiť zprúdu anechať ho okolo seba preletieť. No dostatočne ma napĺňal.
Divák
DIVÁK
„Takže, kde by som len začal. Volám sa Mikuláš Klietka apráve sa chystám rozpovedať vám svoj príbeh. Svojim rodičom som sa narodil pred dvadsiatimi troma rokmi vmalom slovenskom mestečku. Priznávam, že na tunajšie pomery sme si žili nadpriemerne – matka síce bola prostejšia, no otec sa venoval obchodu, robil biznis, amne tak nič ako dieťaťu nechýbalo.
HREJE MA TEPLO, Ó JEJ DÝKA
HREJE MA TEPLO, Ó JEJ DÝKA
Zima, len ťažko sa dýcha.
Vedomie, ktoré ničí.
Smrtka dýku do srdca pichá.
Mizneš
Odišla si,
Takto to vnímam,
Bolo to krásne,
No strašne to omína.
Slepá nádej II.
CŔŔŔN.
Stojím pred dverami starého sedliackeho domu anástojčivo stláčam gombík zvončeka. Na chvíľu nastalo ticho, potom započujem tlmený hlas ako hromží. Čo mu asi poviem.
Slepá nádej I.
Stojím tam paralyzovaný aona na mňa naliehavo kričí: „No tak streľ. Strieľaj. “
„N-neviem, ja. prečo-- Dosť.