Písmák Spomienky (tie črepiny, ktoré bodajú)
Z diaľky vám mávam spomienky, vy vdzialené bolesti, ktoré na veky budú kvitnúť v srdciach umrelých, pred vami stoja tela nahých, ktorí v čase uväznený črepinami i bodnutý díkou v srdce sú vami. Sťa topole ste suché a vysoké, pri mrtvom brehu, sťa stráže stojíte. Vy topole jak z hrobu by ste rástli, na chrbte vás nesú ľudia sťa umrieť by mali. Mávam vám spomienky, no nie na rozlúčku, ste poučenie pre časy budúce, pre časy nádej mi nesúce.
05. 11. 2019
1
2
489
Volné verše
Nádej
Stál som na kamenistom brehu,
miloval tú úzko spätú nehu
s citom pre hudbu osudu
som pozoroval ako vietor unáša vodu
07. 09. 2019
1
3
400
Volné verše