Valentín
sám, samučičký na 14. februára
deň, kedy ti byť single dvere pred nosom zatvára
do kúta zahnaný ako lovená korisť
láska všade navôkol, v hlave tichá závisť
túžba
z tohto sveta odstrihnuta
tuzbou patrit posadnuta
tento pocit ma prenasleduje uz od mala
aj ked som si nan dlho zvykala
minulosť
starým mostom, idem mestom
za minulosťou otáčam sa, ako pes za vlastným chvostom
zacyklený v nekonečnom kruhu
vlastným myšlienkam robím sluhu
láska
láska, pre niekoho krásna a pre niekoho možno utrpenie
hľadám odpoveď na otázku, aké je vlastne jej znenie.
je láska to, čo cíti každý.
cíti ju aj ten, čo sa dopustil vraždy.
o duši
duša na bicykli, či duša ktorú v sebe každý nosí
nechutný boháč, či bezdomovec, ktorý chodí bosý
duša, ktorá s tebou každým rokom stárne
duša, ktorú večne hľadáme, no márne
akože Marína :D
priehľadné, ako ten najčistejší krištáľ tvoje slzy sú
ak ťa nemôžem spraviť šťastnou, radšej skočím z útesu
zniesol by som ti z neba všetko, dokonca i vesmír sám
kvety, hviezdy, drahokamy, to všetko ti ja dám
my first poem
sleeping on the cold floor
i didn't hear you open the door
lying hours in this freezing room
after i nearly died this afternoon
"rozhovor" s Bohom
drevená loď a či plachetnica
studený mráz ma štípe na lícach
ležím na hrejivej zemi a hľadím do neba
prihováram sa k Bohu, aj keď mi to netreba