Písmák Po vreckách
Do práce
do kávy
vodíš si guľôčku chleba
Aja pri stole snapečenou kôrkou
KK
Zvony zabili v tebe vlkapes zavitý do šáluštekánoc obrúsila hrany smrtiešte ťa škrtísvetlo hviezd.
Na najmliečnejšej z ciestpotkneš sa vo mnedo svitania
Rany vždy zrania
Odpusť
Zabudla som ako plynie báseň
len slová apojmy ostali mi pod nechtami
hlina sa vypálila dobiela
nad hlavou mi visí bobkový list
Zapáľ ma
Zakopávam osvoje kroky
osvoj dych
listujem si dlaňami
anachádzam len čierne brázdy
Kolobeh
Tak polož svoju nohu do snehu
kým znova odkráča
po asfalte až do fliaš
apotom ako posolstvo hodené
Nie som
Povedal by si
- zvracíš jen sebe
když k sobě se vracíš -
a ja by som sa poklonila
Vznik básnika
Zlatý mrakv tichu píšena tvoj pohárepitafostrý prakv rukách ríšezhodil ťaz vozaspod kolies pršíza náruč pánova lesné vílypannyna dobierku
napíš zbierku
Or(i)gi(n)ál
Pod cudzie slová najlepšie sa píše:
do lístia baliť skorý letný med,
do pohára, čo myšlienky ti skníše,
zo skrýše dolín šplhať na Praděd.
Kamenná soľ dejín
Hľadím na seba
ako na seba hľadím
Nabukadnesar
znova zhŕňa popol
Koly do sveta
Zničený čiernotouškolských kriednemými prízrakmi z epolietzasial si na poliarukami z šúpoliahladíš si vlasyzo slamyprelievaš poháreslovamihľadíš až na dno tých rokovslová z úst prorokovnezmyjú krvavé kalužeodkvitlo záružliea ty v krvavom klobúkuhľadíš si znova na rukutak ako Palachana tvrdé kolyzavesíš dlanezbrázdených polí
Vizionia
Na tisíc kvapiekrozlial si dúhupo vreckáchsvetahľadáme tichona vlastnú stuhukvapôčky láskypre Hamletakvapôčky šťastiapre Kainaplačúce hviezdyz klobúkaachmoja krásna nadkrajinakaždý ti farbu ponúkakaždý ťa hľadávo vlastnom pería v cudzích šminkáchstekajúcich po tváribez masiekpriateľom ľahšie sa verízajtra už spoludnesako drotári
Kvitnutie hrobov
Vojna jefarebná urnaa do koláčovmedové slzyvyryli vrásky
Zo spánkustrhávaš zo sebaepoletyrokymilenkypo rohochsneh ma napadola srdceciví z cievy
Tepny a štvorceškorcea ticho
Vojna jeoperený motýľzobákom sosádušuz bicykla
Do ticha výkriku
Popol sia na rebríkusa obrátišcesta horeje zrastenáhlavamis nepriateľomlámeš si rukyo kolesovozazavďač sa ohňomsvojím katomvodenkazmyje ti prachz čelaa boh povedalv altánkuako v urnepokloň sado vlastnéhotieňa
Pocit
Poďme svorne za pokrokom,
na titulné stránky
toho, kto chce ostať bokom
konvertujú tanky
Ryby
Mám chuť sadnúť si do rohua v kruhunohami strihaťtvoje siluetypo vlasoch skĺznem ti až do korienkamyšlienkyz majáku zamávajdo vaneaby všetky zrnká piesku pretiekliodtokompotokom po kameňochpretrhni šnúrutichú bočnú čiaru rýbako ja
Hoboj
Povedal si mikľakni sia zahraj mi na hoboja ja som ti vysala z prstovdažďové kvapkyv kaluži naberámkrv do klobúkaako Ábelzabil si maľalioukľudne si zahas oheňv pahrebeale nečakaj hudobný sluch
Plamienky
Spojené metamorfózy v dlaniachpresýpanie sĺz cez membránu objatísvit v očiachuž pohltil plameň sviečkypodávanie rúkláskya oblátokcez otvorené dušednesnájdeme klbôčko sebav iných
Biela báseň
Po vreckách duše ticho biele až na kosťmliečne sklá okienako tabuľky čokolády vykričaná nevinnosť ulice
Píšem kriedou (s)nehu na biely chodník tvojho chrbta
Do bielej kávypadajú vločky a my
Nálada viac ako predvianočná...
Plynutie je najkrajšiepozastavenie sanad dôležitosťouplavčíkahore na vežiktorý ani nevie že nevie plávaťPríď kráľovstvo. A radšej zapchaj morzeovkua vsuň mi ten svoj drôt až do hrdlazapáľ mideňkeď sloboda je posledná abstrakciana oblátky sa zložímepo Vianociach
Vůdci
Zabil jste ptáčeletělo nízkonad plotemzčernalých per
Svítilo jako měsíckdyž pod celtami pláčesedm ústze strachuz dětských hera z ticha
Ještě dýcháplamínek nadějev rukou veteránů
Ještě můžete slyšetk ránupláč Zemějenž tušína tisíci matracíchmyšlenkutvrdoujako hrášek
Madona
Jadierko hrušky spadlodo lonaje to znamenie. dnes som Madonadnes píšem kriedoudo bielej tvárebozkamiv tebe otváram snárežiadna istota už nie jeistáprečo sa teda cítimtak
špinavá
Celá pravda o mne
Nikdy som nič nenapísalaa kým slzy tiekli cez papiereceruzkya slová strácali svoju ostrosťvraždila som molea po skúmavkách ich schovávalado letného kabáta
Nikdy som nič nenapísalaa nezažilaa kým mi snežilo pomedzi prstyzistila somže je lepšie drôty podliezťnež ich prehĺtať
Čím vyššie na poschodí bývaštým viac si prízemný
Som to ja
Som z teba rozladenáako harfanapnutáaby si sa o mňa potkýnala umýval mi oči machomkeď budem v tebe uväznenána putá odpoviem len strachomkým prejdem hviezdnym prachomk tebezmáčam sa ešte stokrátv cudzom mede
what a summit
Znova ste sa najedli
hojne
uz sa len vyhnut vojne
a hovorit o inom
Rozvod
Z klbôčka zviniem tidetirozpíšem črepinu zrkadlana tvojich očiachčervenoupodpis na potrebné dokumentyschúliť sa v daveďakovať bohuon kľačí v rohu
a kto je v práve.
Jednoducho
spi sitíškopadaj
do mňarozdúchaj madarom ohňatmu pre dotyknetrebas láskoutvojapahreba
Očaristé spomínadlo
Aj napriekvzájomnej interakciinašich prstných brušiekdrahý očaristý pastiernikdy sme sa nestretlia keď si zastrieľame z pušieka pušný prach nám napršído ušínebudem už počuťo procese socializáciea devalvácii korunystromuz najkrajšej oranžériev šírej rukavicizmeň cyriliku na runyna bizóny pásť choď prériea pošli mi aspoň jazykzlepenýv pohľadnici
Letné lento
Som smädná po tvojomnáručía hladná po tvojomhladesnáď ťa dnes večer naučímmilovaťtelo z pavučíndotykovkvetovrosou opitýzamkni ma na dvaja i tyticho už kričíusteľ prahbudem ťa nosiťna perách
Mandarinky
Zviaž si ma do šúp od mandarinky
za hroty lyží
Počúvať budem len potichu
ako mi mrholíš do jazyka
Bagrom do terénu
Sedím tu v kaviarni
oči previazané steblami mihalníc
za oknom prášia koberec
všetci sme maliarmi
Cirkus Zdravotníctvo
Čakáreň už vykríkla poslednú modlitbucez mliečne sklo a zubyčelá dorezané remienkami rokovpadajú do dlaníoči pichajú až do dušeani nádych naviac
Zvery nastúpené na lavičkáchpreskakujú horúcu obručboj o kocku cukrudo kávy
Akoby ani nešlo o život
Zrenie
Rodíme sa nahí
ako kvety
s rosou vo vlasoch
slzami rozbíjame orechy
Pozastavenie sa nad fotkou triedy
Fotíme sa pod stromom v lone
mesta
niektorí odzadu iní
takisto v póze alebo len tak
a mol pre stratených a nájdených v srdci
Len drzosť majstra poeta
a výrečnosť
stačili ti na kríž
už anjel nelieta
Čistopis
Daj mi bielu ceruzkuaby som ti na biely papiervykričalaticho
Schizomam
Prebodol si sa bleskoma ľadové konfety ti vypálili ranyuž po tebe siahajúa strihajú ti tepnyna dvojetrojedrobné existencievšetky tak záhadne tvojedo koláča dierua do úst medjed je v nich nie v tebelen si dobrovoľne pritiahnivšetky šnúrkyvzadu na košeli blázon básnik
Lesbické blues
Do dlaní dneděláš brázdy a sázíšmne
Jak vločka v černém čajitajua tajím strachabych se smylado černobílamlékem a medem
Je ledencity tajípotajía zatím jenom černá kinaví že jsemjiná
Tri zrnká pre vtáča hladné po mlieku
1. Trikrát som ťa zjedlav písmenkovej polievkea vôbec to nebolo ľahkéčakať kým sa dostaneš do správnych kruhovv obilía prídeš ma zachrániťpred rozohriatym slnkoma mnou samou
2. Ceruzkou na očikreslím ti básne na obloksnáď ti ten čierny letný mrázpripomenieako si sa po mne kedysi sánkovalspadol do priepastia písal nehuv snehu
3. Celkom na dnedňapomaly usychá na mne noca ty mi znova rozpletáš ústajazykomako víťaznecítiš že padáš z hviezda z hniezda
Pohár
Na tisíc črepín zliepam nebo
jeho tma mi tupo
svieti do očí
keď si ma zmetáš do dlaní
Za traťou
Do trávyrozhodím si vlasya kocky dominaso slnkom zahrám si asilen šachtisícsto sĺz spadnutýchdo vínadámyna konirozvíria prachv hrejivom tichuv dunení vlakuvyper si dušuvo vlčom maku