Písmák 13.5.2005
Piatok trinásteho. Ráno som zabila pavúka a rozbilo sa mi zrkadlo. Ešte že nie som poverčivá. Hneď po vyučku, ktoré sa naozaj skončilo katastrofálne, som šla do mesta, aby som si trochu prevetrala hlavu.
5.5.2005
Vonku už zase pršalo, a ja, optimista a zároveň z rodných Tatier zvyknutá na chlad, som sa ráno do školy vybrala len v krátkom tričku a mojej všadeprítomnej veste.
Ani by mi tak nevadilo, že prší, len keby som nemusela prejsť zo školy až na železničnú stanicu a ešte čakať na električku a zo zastávky ešte k internátu.
Veselo som sa teda vybrala do lejaku a snažila som sa plniť príkaz nášho bývalého triedneho-chodiť medzi kvapkami. Asi som to nevedela, lebo len čo som prešla cez cestu, bola som mokrá ako myš Riša Mullera.
LOVE CAN SAVE THE DAY
Nepoznám krajšie hviezdy ako tie,
ktoré sú v Tvojich očiach ukryté.
Ja krajšie miesto nepoznám,
ako keď som s Tebou tam.