Písmák Zikkaron II.
Bože, keď minú sa mi slová, keď ich zo seba nevylovím, hovor mi vduši o Sebe. Prosím Ťa, prosím oto jediné, keď tma mi prikryje dušu avlastné temnoty ma znehybnia . to jediné mi ponechaj, Láska moja, spomienku, že si. Tichú, nežnú, nezanikajúcu.
Vtáčatku
Ako malé vtáčatkochcem Ťa chrániť . pred všetkým čo nie je ONako malé vtáčatkoŤa vtúliť do hniezda a hriaťNÍMvedz že si Ťa nepustími keď odišla som a odídemskryjem sai v skrytostiTi teplo mojich rúko ŇOM bude ševeliťnič iné nemám .
Zikkaron
Bože, keď minú sa mi slová, keď ich zo seba nevylovím, hovor mi vduši osebe. Prosím Ťa, prosím oto jediné, keď tma mi prikryje dušu avlastné temnoty ma znehybnia – to jediné mi ponechaj, láska moja, spomienku, že si. Tichú, nežnú, nezanikajúcu. Vsvojom znehybnení otočím sa knej aspomeniem si na všetko, čo bolo medzi nami, na všetko čo je medzi nami, aj vtom znehybnení seba.