Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Poverčivosť

16. 05. 2004
2
0
1617
Autor
Deebno

Je to môj prvý pokus o prózu. Vyšlo to však zomňa dosť rýchlo. Išlo to od srdca.

7:00. Zazvonil budík a John otvoril oči. Pomaly si privykol na slnečné svetlo, ktoré prenikalo do bytu naprieč mierne rozovretými žalúziami. Jemne sa posadil a pozrel sa na ľavú stranu postele, kde ležal malý lístok. Otvoril ho a začal čítať. Nedozvedel sa dokopy nič nové. V liste mu May odkázala, že musela skôr odísť do práce, a že kávu má uvarenú. Vstal teda a vydal sa cez spálňu smerom do obývačky. V izbe si pustil vežu a nechal hrať cd s nejakými slovenskými interpretmi. Z hi-style stolíka si vzal do ruky krabičku cigariet a vytiahol jednu Lucky Strike. Zaužívaným spôsobom si pripálil a vykročil na balkón. Na to, že bol koniec marca už slnko príjemne hrialo. Prvý krát si potiahol a tak ako vždy, pohrúžil sa do myšlienok o práci a pomaly si začal prehrávať rozhovor s novým klientom.

"Dobrý deň. Volám sa John Martens. Prišiel som kvôli požiadavke, ktorú ste zaslali na veľvyslanectvo."

Už mi z toho začína byť zle. Všetky tie otrepané frázy a tí priblblí ľudia čo za mnou chodia. Ale nesmiem zabúdať, že som američan a som hrdý na to čo som...no aspoň by som mal byť. Mám 28 rokov, z toho štyri roky trčím v tejto diere zvanej Slovensko. Spočiatku ma táto práca bavila. Všetko sa postupom času mení.

Tí priblblí ľudia.

Prečo musia chodiť američania na Slovensko? Prečo sa vôbec trepú na východ?

Kašľať na to.

Bol už v polke cigarety, keď sa pustila pieseň s názvom “Kým stúpa dym”. S tymito slovami sledoval dym, ktorý stúpal, presne tak ako v tom texte.

“Kam však stúpa?” napadlo ho. Je tam hore naozaj to bibliou označované nebo?

Z myšlienok ho vytrhol holub odlietajúci zo zábradlia. Zľakol sa. Ešte nedofajčená cigareta mu vypadla z ruky a unášaná zemskou príťažlivosťou a vetrom padala dole.

“Sakra” zahromžil. “Toto sa musí stať práve dnes. A ešte k tomu hneď ráno.”

John je veľmi poverčivý. Prvú rannú cigaretu musí dofajčiť s kľudom a celú. Neraz sa mu stalo, že keď ju nedofajčil, mal potom v práci alebo doma nejaké problémy. Ak mu ráno pri ceste do veľvyslanectva prešla cez cestu čierna mačka, bol schopný vrátiť sa domov a ostať celý deň ležať v posteli. Vybral sa teda do kuchyne. Káva bola prichystaná a na svojom mieste tak ako vždy. To ho trochu utešilo. Sadol si k stolu a pohrúžil sa do čítania novín.

V tom zazvonil telefón. Sám prekvapený svojou reakciou, rýchlo vystrel ruku k mobilu, ale na nešťastie bol v ceste pohár s kávou ktorá sa vyliala. V mobile jemne zasyčalo, zaiskrilo a zdvihol sa smradľavý dym.

“Do čerta!” zanadával. “Už druhý krát. To snáď neprežijem.” Musím zavolať do práce, no odkiaľ? Budem musieť počkať na May.

S týmito slovami sa vybral na balkón, že si na ukludnenie zapáli ďalšiu cigaretu.

“Veď, čo horšie sa môže ešte dnes stať?”

Popri tom stihol zapnúť telku a započúval sa do správ.

Spravodajstvo o počasí vystriedali správy o dopravnej situaácii na cestách. Zaujala ho jedna autonehoda a nakukol cez dvere, aby videl na obrazovku. Zarazil sa. Trosky čierneho mercedesa až priveľmi pripomínali jeho auto. Pohľad na ŠPZ-ku ho uistil v tom najhoršom.

“27 ročná vodička bola na mieste mŕtva. Privolaná záchranná služba len konštatovala smrť.” Hlásil reportér.

V Johnovi sa zrazu čosi zlomilo. Strašný pocit. Vnútornosti a mozog sa zmietali v hrôzostrašnom čardáši. Celé jeho vedomie vrieskalo v ohlušujúcich, pravidelných tónoch. V momente sa rozhodol.

Kľudne sa postavil na balkónové zábradlie a rozpažil ruky. Slnko už nehrialo tak príjemne ako ráno. Obloha, akoby v predzvesti nešťastia, sa zahalila do tmavého závoja a prvé kvapky začali bubnovať na strechy. Ešte raz sa obzrel dookola. Sledoval ako sa ľudia poňáhľajú nájsť si úkryt pred dažďom. Iní zase vytiahli dáždniky a išli ďalej ako keby sa nič nedialo. Na chvíľu zneistel. Nohy sa mu roztriasli ako nikdy pred tým. Zmocnila sa ho dilema. Spomenul si na svoj rodný kraj, na starých priateľov, na prvú lásku, na rybník, na ktorý chodil chytať ryby. To všetko bude musieť hodiť za seba. Trochu sa ukľudnil. Triaška z nôh sa teraz presunula na ruky a vyzeral ako nepodarený strašiak v poli. “Teraz alebo nikdy.” Zo všetkých síl napol ruky i nohy a váhu tela presunul dopredu. Začal padať. Pripadalo mu to groteskne, keď sa mu začal prehrávať celý život. Nikdy tomu neveril. Tie reči o prehrávaní života v posledných pár sekundách života. Zrazu sa film vypol. Páska sa odtrhla a kotúč dopadol s tlmeným rachotom na zem. Ticho. To strašné ticho. Občas je prerušené kvapkaním kvapiek, ktoré sa rozbíjajú o dolámané telo. Prestalo to. Ešte stále prší, ale akosi čudno. Vzdialene. Naozaj ešte stále pršalo, no kvapky udierali do dáždnikov, ktoré v rukách ľudí vytvárali symbolickú striešku. Hlúčik ľudí oddelili len privolaní lekári. Tí však namiesto nosidiel už iba vytiahli veľkú igelitovú plachtu a zakryli ho.

Ticho. Opäť sa rozhostilo ticho. Ostal tam sám ako posledný vojak v poli.

Ticho. To strašné ticho. Občas vystriedané vzdialeným dupotom kvapiek


Tragicus
18. 05. 2004
Dát tip
take mi to pripada prilis nerealne... clovek, ktery se doslechne o smrti sve zeny jde na balkon a skoci... kdyz si to tak snazim predstavit, rozesmalo mne to... ale napsane to bylo hezky... :

StvN
17. 05. 2004
Dát tip
Ono jde spíš o to, že jsi postavu vykreslil jako přízemního, materialistického američana, který by nebyl takové reakce schopen. Zkrátka takové jednání ke tvé postavě nesedí.

fungus2
16. 05. 2004
Dát tip
Na tvou první povídku to není vůbec špatné. TIP

Black_Bart
16. 05. 2004
Dát tip
Není to špatné. Jen myslím, že ta Johnova reakce je trochu ukvapená, řekl bych, že v realitě to probíhá trochu jinak. Ale napsáno je to slušně. Nejlepší je na tom ta slovenština, pro ten jazyk mám slabost.

Deebno
16. 05. 2004
Dát tip
Možno tá reakcia nie je až taká ukvapená. Snažil som sa (a asi mi to nevyšlo), aby bola z Johna cítiť neistota zo života. Preto tie narážky na poverčivosť. Akoby neveril vo vlastné sily. Prílišný vplyv determinizmu, možno až fatalizmu. A preto, keď jeho žena zomrela (jediný záchytný bod v jeho živote) rozhodol sa tak ako sa rozhodol. Hovorím. To jeho slabé puto k životu sa mi nepodarilo jasne naznačiť.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru