Víla tatranská

Vraj keď objímete strom, naberiete z neho energiu...aj keď to asi nie je pravda, skúste si to, ak máte aspoň trochu radi stromy, je to nádherný pocit...

Kráčala po rozviklaných halúzkach Nohy brodiace sa vo vonnom ihličí Voňala miazgou, čečinou a ten les Ju sprevádzal v jej malom tichu Namiesto ľudí objímala stromy a ich dušiam vykladala svoje tajnosti Chladný vánok ju ovieval, nuž odela sa do jesenného rúcha Cítila sa tak sama, ale takmer úplne obklopená... S tvárou sklonenou podišla ku pňu Prisadla si k jeho zlomenému výrazu a oddávala sa jeho myšlienkam zbystrila sluch a začula hudbu šum a klokot mnohých potokov Bola šťastná, aj keď sama, opustená S jej vlasmi pohrával sa les Na hojdačke hojdala sa a očarila okolitý svet Opájala ju príroda ako celá ona Nazbierala kyticu vonných fialiek z útrob lesa vyšla pokľudne Voňala trávou, hlinou a zdobil ju peľ prvých kvetov Tak panensky čistá, aj keď opustená kráčala v ústrety´ďalším snom Priniesla lesné plody v ňom Už nebola celkom sama Tá víla, je mi jaksi známa

---