O novej civilizacii

O NOVEJ CIVILIZACII

Keď som kratučkú víziu, útle dielko manželov Tofflerovcov čítala pre pár rokmi v rámci prípravy na prijímaciu skúšku, neskrývala som nadšenie. Bola som stopercentne presvedčená o správnosti ich koncepcie. Môj optimistický pohľad na budúcnosť modernej civilizácie sa však radikálne zmenil. Nepovedala by som, že sa zo mňa stal v tomto smere pesimista, skôr som sa naučila na svet hľadieť triezvejšie a realistickejšie. V nasledujúcich riadkoch napíšem svoj postoj a zrejme sa to nezaobíde bez horkosti, ktorú cítim pri pohľade na dnešný svet.

      Stručný politický slovník definuje civilizáciu ako stupeň spoločenského rozvoja určitej spoločnosti. Sociológia civilizáciu chápe ako stupeň materiálneho rozvoja spoločnosti, no a kulturológia tvrdí, že rozvoj civilizácie negatívne ovplyvňuje rozvoj kultúry. Už v štádiu definície sa tieto tri vedné odbory rozchádzajú a je to pochopiteľné, pretože pre každý prináša civilizácia iné hodnoty a ciele. Do tohto, už aj tak chaosu,  prichádzajú Tofflerovci s vlastným vymedzením civilizácie. Ak som to správne pochopila, chápu civilizáciu ako isté spoločensko – organizačné pozadie, ktoré vytvára rámec pre fungovanie jednotlivca, rodiny, práce, ekonomiky a politiky a ktoré vo veľkej miere závisí od ľudí a ich preferencií. Je to tiež „proces“, ktorý sa po stáročia prispôsoboval ľuďom, ale len do tej  miery, do akej to pripustili. Predstavy Tofflerovcov sa ponímajú futurologicky, nakoľko sa pozerajú na vývoj civilizácie do budúcnosti, ale sú tak trochu i historické, pretože čerpajú vzácne poznatky z minulosti a až prostredníctvom nich sa snažia pochopiť budúcnosť. Na  základe toho prichádzajú k záveru, že v behu dejín existovala do dnešných dní Prvá  vlna civilizácie, tzv. agrárna revolúcia, ktorá logicky zanikla, pretože ju prevalcovala Druhá vlna, tzv. priemyselného vývoja, no  a na prahu dejín už čaká na prebratie štafety Tretia vlna informačného rozmachu a nových technológií. Tretia vlna, na ktorú musíme čakať všetci s otvorenou náručou, lebo nám prináša lepší život. Každý jedinec a tiež celá spoločnosť si musí vstúpiť do svedomia a uvedomiť si, že proti pokroku sa nedá donquijotsky bojovať – treba ho proste bez reptania prijať. Svet budúcnosti bude takmer ideálny. Ľudia sa už nebudú deliť podľa rasy a pohlavia, spoločnosť sa bude skladať zo schopných intelektuálov, ktorí ju budú posúvať stále ďalej a ďalej. Bude to svet vzniku nového demokratického systému, kde bude menšina vládnuť väčšine a už od kolísky bude každému vštepované elitárstvo. Vyzerá to akoby Tretia vlna zo všetkých doterajších systémov vyabstrahovala len to najlepšie. Je  to pekný výhľad do budúcnosti svetovej spoločnosti. Alebo len americkej? Tofflerovci totiž  hovoria výlučne o Amerike. Americká politika, americká kultúra, americké hodnoty, vlastne americká civilizácia. A čo ten zbytok sveta, čo my ostatní, ktorí sme nemali šťastie narodiť sa v skvelých Spojených štátoch? Sme len barbari, ktorí bránia svetovému pokroku a obmedzenci, ktorí si nechcú dať transplantovať americký sen o budúcnosti? Z celého diela na mňa dýcha silný, ba až chorobný, ale na americké pomery normálny, patriotizmus. Ale v tomto bode sa už dostávam k toľko spomínanej téme americkej nadvlády nad svetom a to nebolo mojím cieľom. Vrátim sa preto ku koncepcii Tretej vlny, ktorá predpokladá demasifikáciu spoločnosti, ktorá sa bude skladať zo schopných jedincov. Byrokratický aparát sa bude odbúravať a riadenie  decentralizovať,  zmenia sa hodnoty a ciele ľudí, ktoré sa prispôsobia novému veku informácií. Bojím sa však toho, že sa zároveň. stratí  aj to ľudské, omylné, čo robí človeka človekom. Obávam  sa, že ľudia v budúcnosti budú len  produktívnymi časťami civilizačného aparátu, robotmi s nalinkovaným životom, ktorých nepodávajúc výkony spoločnosť odvrhne. Stratí sa kultúra a vznikne len jej atrapa, ktorá bude všeobecne prijímaná. Virtuálna realita počítačového sveta nahradí skutočnosť, pretože tá  bude pre ľudí neznesiteľná. Čo ak krásne, ale nemoderné citové splynutie nahradí láska, či dokonca sex cez internet? Túto chmúrnu víziu je možné vytušiť už dnes, na počiatku Tretej vlny. Vidíme ako nás ovláda technika a gýč, ktorý sa vydáva za krásu.  Človek, ktorý namiesto bezprostrednej komunikácie s najbližšími chradne a  rozumovo degeneruje pri počítačových hrách,  je zaiste produktom posledných rokov, teda technického rozvoja Tretej vlny. 

      Možno sa zdá, že sa bránim progresu. Ani v najmenšom. Je len logické, že dejiny ani ľudský vývoj sa nedajú zastaviť. Bolo by vskutku spiatočnícke myslieť si to.  Mne len celkom nesedí koncepcia toho, že tomuto veľkému prerodu, alebo superzápasu, ako ho nazývajú Tofflerovci, treba všetko podriadiť. Ak je táto zmena nevyhnutná a žiadúca, prejaví a presadí sa aj sama, či si to už budeme priať alebo nie. Dajme jej šancu rozvinúť sa evolučne a pomaly, pretože v opačnom prípade sa môže stať, že  keď naozaj príde, nebudeme na ňu  dostatočne pripravení a nastane nie pozdvihnutie ľudstva, ale jeho degradácia a skončíme tam, kde sme začali, avšak len  v prípade, že nezničíme samých seba.