Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠelmy
Výběr: Print
18. 10. 2005
6
0
3149
Autor
Bix
Šelmy
šelmy už nechceli veriť telu
ktoré vždy podriapalo pavučiny
- zdali sa prikrehké
na neuvážené dotyky
šelmy roztrhali spojivá
ale dýchanie
aké pravdivé
je dýchanie
tak teď sem se na to mrkla z jinýho úhlu znova a znova .... vevnitř se sebou se rveme i hojíme
Aššurballit
19. 10. 2005
Keď si idem zabehať. Veľa sa mi na tom mojom behu páči a veľa zase nie, neviem sa rozhodnúť. Prichádzajú ku mne ľudia, ktorých dnes stretnem alebo som ich stretol. Toto premietanie bez času privoláva už aj neživé veci. Vnímam ich, trochu revoltujú. Keď sa pri námahe začne stierať rozdiel medzi vecami a bytosťami, rytmus zosilnieva až zakorení. Cieľ to všetko odfajkne ako mäsiarska sekera. Obzerám sa čo som to dovliekol ku kóte, akú vzájomnú prosperitu ? Je to skúmanie ako keď sexom pritlačení k múru vnímame pižmo a vôňu spermií. Sme celí udýchaní a tak veľmi človečí.
sklenář, Eg_Ar_11:
Niekedy nedôverujeme svojmu telu - označíme ho za nevyspytateľné, ale v jeho hĺbke je veľká pravidelnosť...a pravdivosť. Ktorá netrhá, ale udržiava. A zvyšok je zážitok z dýchania...
Bix děkuji, že jsem se mohl/a vrátit a s Tvou pomocí to znovu promyslet...*