Vŕba-Spravodlivosť

Prečo to tak je,prečo to tak býva,
že za jedným dobrým,sa toľko zlého skrýva?
Prečo to tak je,načo je to dobré,
že darebák plítva a dobrák len žobre?
Nechcem rozoberať opäť staré klišé,
že spravodlivosť sa na oprádke kníše.
Okolo nej sedia,spievajú pesničku,
hajzlíci,čo skopli jej stoličku.
Sudcovia,vrahovia pesničku si nôtia.
Občas do nej kopnú,občas len tak sotia..
A medzi nimi aj zopár mladých ľudí,
napríklad i jedna naivka tu blúdi,
čo,ako to u žien občas býva,vravela jedno a spravila opak
a svojej láske srdce tak rozbila a jej nový zobák.
Lásku zamenila za sveta valuty
a jej milý teraz nechápe na tuty,
čo to robí s tým volom,čo rozbil mu ksicht včera,
no ona má retiazky,auto,všetko čo vždy chcela.
No pre zmenu chýba jej ušpinenej duši,
to čo už odvrhla a tak matne tuší,
že to,čo tam visí-to opľuté telo,
nepatrí tej,čo tu tak veľa ľudí chcelo.
A že ten strom na nich mieri konár
a vraví:"Len sa smej ty somár.
Len sa vy všetci tuna blbo smejte,
nebojte sa,ono vás to prejde.
Len tu kopte do ďalšej nevinnej obeti,
len si prihadzujte do kopy na smeti.
Všetko sa to vrýva do mojej zvráskavenej kôry
a jak to mňa a tých ľudí dneska veľmi bolí,
tak vás to bude ešte mrzieť zajtra.
Len sa tešte vy špinavá chajtra!?"
Dievča sa len strhlo,celé sa zachvelo.
No vraví si-mám to,čo som chcelo.
No mladík,ktorého slzy strom na listoch pálili,
nechce,aby jeho lásku tak prísne súdili,
ako ju pred chvíľou ešte on sám súdil.
Zistil,že len zblúdila,jak už aj on zblúdil.
A takto stromu teraz lístky hladí.
"Nesúď ju,daj jej čas-toť len hlúposť mládí.
No tak vŕba,vŕbička,vŕbka moja zlatá..."
Vŕba na to:"Nemôžem,ešte som nasratá.
Ľudia,kedy prestanete sa navzájom trápiť?
To by som vás musela už dávno všetkých zabiť.
No vravím vám-všetko sa vám to raz vráti.
A hoc rada ťa mám,tak ona ťa stratí...
To bude pre ňu trest a odplata.
Nič nie je čisté,to čo je zo zlata.
A keď sa z toho znovu nepoučí
tak už nadobro na hubu zahučí.
A ty chlapče neplač,nestratil si dušu,
hoc nové bôle a rany ťa v nej kušú.
No ver mi-ja ešte prisúdim tvojej čistej duši,
takú,ktorá k nej nadobro prísluší .
Len sa modlím,dúfam-to pre dobro tvoje,
že raz neuvidím pľuť na telo tvoje.
Alebo nebodaj teba v tom špinavom dave.
Baviť,pľuť a rehotať v tak plytkej zábave."
"Neboj vŕbka."utrel slzy z líca.
"Na mňa nečaká taká šibenica.
A to ďalšie?To ti neviem sľúbiť.
No ja sa pokúsim zas raz znova ľúbiť.
A budem sa zo všetkých síl snažiť,
aby som neskončil jak bastard,čo nevie si vážiť,
to,čo doma má-tie poklady svoje.
A hoc nelesknú sa,sú to moje zdroje,
ktoré pomôžu mi v budúcnosti,snáď,
túto zvláštnu hru po svojom si hrať.
A jedno je isté-budem si pamätať ,
že sa neoplatí korbáč si zapletať,
z vlasov tvojej ustaranej hlávky.
Ja chcem žiť čisto,bez pretvárky.
-No ako sa len dá v tom svete našom,
pokúsim sa nestať iba blbým šašom."
A tak odchádza cez ten dav k svojmu domu.
Vŕba,tá mu verí,aj on verí tomu,
že na jeho istotu-jeho vŕbu milú,
nenájdu tie prasce raz dosť veľkú pílu...

---