Poézia na pokračovanie

stalo sa vám niekedy,

že vás niekto za niečo pochválil,

alebo vám povedal, že vás má rád

a vy ste sa cítili úplne nesvoji,

pretože ste mali pocit

"toto si nezaslúžim, nie som toho hodný,

ja nie som taký, aký si myslia, že som..."

ten strach, že všetkých sklamem

tým aký som naozaj

 

v jednej knižke som čítal

ale aj vo vlastnej skúsenosti prežil

"keď si začneš myslieť, že si niečo dosiahol,

alebo, že niečo máš, stratil si to..."

tak nejak to znelo

a že máš len to, čo si odovzdal

tak nejak to znelo

 

o tom boli včerajšie rozhovory

nad popolníkmi

a ešte o tom, že Juro je najmúdrejší človek na svete,

čo neskôr všetkým aj dokázal

alebo nie?

od stolov sa dymilo a zraky sa upierali smerom

k veľkoplošnej obrazovke

v tom šenku bolo ticho ako v hrobe

bežali VYVOLENÍ

mal som pocit, že s trochou nevyberanej

a hrubej irónie, sme všetci VYVOLENÍ

sledoval som takých asi 15 ročných pubertiakov,

ktorí vyzerali na dvanásť

a mali také smutné a unavené oči

dva dni po vianociach a pivo im tečie po brade

a mlieko im tečie po brade

dymilo sa z nich a ja som fajčil ako turek

Juraj práve dostal fázu opilstva

vtedy mu nikto nerozumie

chce sa byť a túliť

a rozpráva veci, ktorým nerozumiem

potom sa bije s Romanom a včera sa bil aj So Svetlanou,

zatiaľ čo som ich iba ticho pozoroval.

premýšľal som nad tým, že keby sa všetci chovali ako ja,

bola by tu asi hrozná nuda

kúpil som si pol deci, reku keď som už tu

a nedáva to ani zmysel, tak sa aspoň odpálkujem

do bezvedomia

 

 

---